ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zdvojnásobenie krízového balíčka
20. 3. 2009
Európski lídri odsúhlasili navýšenie objemu financií v Medzinárodnom menovom fonde (MMF). Schválili aj zdvojnásobenie financií v krízovom fonde pre členské krajiny EÚ, ktoré nie sú v eurozóne.
Navýšením financií sa má MMF umožniť, aby rýchlo a flexibilne pomohol
krajinám, ktoré čelia problémom. Spoločným postojom EÚ pre nadchádzajúcu
aprílovú londýnsku schôdzku krajín G20, kde sa bude debatovať o novej finančnej
architektúre, je tiež zlepšenie dozornej funkcie MMF s cieľom posilniť
jeho úlohu pri predchádzaní krízam.
Zlepšiť sa má aj spolupráca medzi
MMF a Finančným fórom stability (FSF), aby sa tak mohli ľahšie zisťovať
systematické riziká a problémy vo finančnom sektore a zaistila sa náprava zo
strany členských krajín. Rýchlo sa má uskutočniť aj reforma MMF dohodnutá v
minulom roku.
Centrálne banky v EÚ budú ďalej znižovať úrokové sadzby
20. 3. 2009
Centrálne banky v strednej a východnej Európe v tomto roku znížia úrokové sadzby na minimá blížiace sa rekordu. Banky sa týmto znížením snažia bojovať s najhlbšou recesiou od pádu komunizmu aj napriek poklesu ich mien.
Centrálni bankári z regiónu sa
dnes stretnú v Budapešti, aby diskutovali o spoločných problémoch. Centrálne
banky v Maďarsku, Poľsku a ČR budú rokovať o nastavení úrokových sadzieb na
budúci týždeň a v Rumunsku koncom marca.
Menám regiónu sa počas posledného
polroka nedarilo. Z 26 mien rozvíjajúcich sa ekonomík najviac stratil polský
zlotý, ktorý oslabil voči euru o 28 %. Treťou najviac oslabujúcou menou bol
maďarský forint, ktorý klesol o 20 %. Rumunský lei klesol o 16 percent a česká
koruna o 10 %.
V tomto roku región čaká recesia
kvôli prudkému prepadu dopytu na exportných trhoch a podľa MMF aj pokles
ekonimiky o 0,4 %. Veľké bankové spoločnosti naprieč ekonomikou sa pokúšajú
šetriť a škrtajú pracovné miesta.
Spor o pracovný čas v EÚ pokračuje
19. 3. 2009
Európsky parlament kritizoval nečinnosť európskej exekutívy po tom, čo poslanci a Európska rada zlyhávajú pri riešení dlhodobého sporu pre smernicu o pracovnom čase. Pracovný čas je spornou otázkou na úrovni EÚ dlhodobo.
Smernica o
pracovnom čase z roku 1993 zaväzuje, že pracovný čas nemôže presahovať 48 hodín
týždenne (pri štvormesačnom priemere). Smernica zároveň umožňuje široké možnosti pre výnimky.
Iniciatívy na zmenu textu vznikli po
niekoľkých sťažnostiach. V júni 2008 členské štáty dospeli ku kompromisu, že
týždenné maximum je 48 hodín, no sociálni partneri môžu nájsť iné flexibilné
spôsoby. Na základe nich je za určitých okolností umožnené pracovať až 60,
resp. 65 hodín týždenne.
V decembri 2008 však Európsky parlament zvolil zrušenie národných výnimiek, čo
viedlo k zmierovaciemu konaniu s členskými štátmi, ktoré trvali na ich
zachovaní.
Zmierovacie konanie v utorok 17. marca trvalo
až do neskorých nočných hodín, napriek tomu poslanci nedospeli k dohode. Poslanci však súhlasili, že budú akceptovať
diferenciáciu medzi "aktívnou pohotovosťou" (čas, kedy zamestnanec
musí byť dostupný na pracovisku, aby mohol pracovať vždy, keď to bude vyžadovať
zamestnávateľ) a "pasívnou pohotovosťou" (čas, kedy je zamestnanec
dostupný, no zamestnávateľ od neho nevyžaduje, aby pracoval).
Priestor na vytvorenie nového návrhu má
Európska komisia znovu. Ďalšie stretnutie zmierovacieho výboru bude 1. apríla.
O prijatí či neprijatí návrhu sa musí rozhodnúť do začiatku mája.
Rokovania o radare opäť stiahnuté z programu ČNR
19. 3. 2009
Český premiér po rokovaní vlády oznámil stiahnutie zmluvy o protiraketovom americkom radare z programu rokovania snemovne. Opätovne sa rozhodne na zaradenie zmluvy na program rokovania až po rokovaniach s novom americkou administratívou.
Nie je tajomstvom, že nový
americký prezident je voči tomuto systému veľmi obozretný. V spoločnosti vládnu
na umiestnenie radaru veľmi rozdielne názory.
Od roku 2007, keď Česko dostalo od USA
oficálnu žiadosť o umiestnenie radaru na svojom území, počet jeho odporcov
neklesol pod 50 %.