ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Záchranný plán pre Grécko
16. 3. 2010
Ministri financií eurozóny sa včera dohodli, že rýchlo zmobilizujú finančnú pomoc Grécku v prípade potreby. O tom, ako tento pohotovostný plán bude fungovať, však prezradili len veľmi málo.
Po stretnutí ministri vydali spoločné stanovisko v ktorom uviedli, že sa dohodli na technických záležitostiach prípadnej prvej záchrany člena eurozóny od zavedenia eura v roku 1999.
V stanovisku sa píše, že ministri Euroskupiny objasnili technické modality umožňujúce rozhodnutie vykonať koordinovanú akciu, ktoré by sa v prípade potreby dali rýchlo aktivovať.
Cieľom by nebolo poskytnúť financovanie pri priemernej úrokovej sadzbe eurozóny, skôr zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku.
Na skoncipovanie detailného návrhu záchranného plánu má byť vytvorená osobitná pracovná skupina. Návrh záchranného plánu bude predložený už na najbližšom summite hláv členských štátov koncom budúceho týždňa.
Ministrov rozdeľujú klimatické ciele
15. 3. 2010
Dnes budú ministri životného prostredia krajín EÚ diskutovať, ako ďalej v medzinárodných klimatických vyjednávaniach. Konsenzus, pokiaľ ide o možnosť jednostranne sprísniť emisný cieľ z 20 na 30 percent do roku 2020, sa pravdepodobne ani dnes nedosiahne. EÚ takýto krok podmieňuje tým, že obdobné rozhodnutia prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta.
Myšlienka sprísnenia klimatického cieľa naráža v niektorých krajinách na odpor. Východné členské štáty tvrdia, že EÚ by si mala najskôr vyjasniť metodiku, podľa ktorej bude posudzovať mieru ambicióznosti krokov ostatných krajín. K sprísneniu pravidiel má vlažný postoj aj Taliansko, ktoré patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Taliansko je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vzniku. Fínsko do EÚ vstúpilo pomerne neskoro. Počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe.
Na druhej strane sú štáty, ktoré tvrdia, že sprísnenie cieľa z 20 na 30 percent je v záujme samotnej EÚ a jej ekonomiky. Takýto názor podporuje napríklad Dánsko, ktoré je zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie.
Francúzsko sa nachádza niekde na pomedzí týchto názorov. Sprísnenie cieľa považuje za potrebné, ale malo by sa tak stať až potom, ako sa identifikujú a obmedzia riziká pre európsky priemysel a podnikateľov. Problémom je pre Francúzsko aj konkurenčná výhoda výrobcov z krajín s menej prísnou klimatickou legislatívou.
Diskusie sa pravdepodobne neposunú žiadnym smerom, pokiaľ Európska komisia nepredstaví štúdiu o dôsledkoch cieľa 30 percent na európsku ekonomiku.
Spoločná hospodárska politika
12. 3. 2010
Na posilnenie spoločnej hospodárskej politiky v Európskej únii vyzvali lídri najsilnejších politických skupín v EP. Šéfovia rôznych parlamentných skupín vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú lídrov EÚ, aby pri implementovaní novej hospodárskej stratégie Európa 2020 prijali potrebu „incentív a sankcií“.
V Bruseli sa včera stretli diplomatickí zástupcovia členských krajín, aby pripravili kľúčový summit EÚ. Ten sa má konať o dva týždne a vlády sa na ňom budú musieť dohodnúť na konkrétnych cieľoch posilňovania ekonomiky a tvorby pracovných miest. Právo trestať „previnilcov“ však niektoré vlády Bruselu nie sú ochotné dať.
Plán Európa 2020 je nástupcom Lisabonskej agendy. Prevláda názor, že agenda prijatá v roku 2000, a revidovaná v 2005, zlyhala v mnohých oblastiach práve pre nedostatočné monitorovanie a presadzovanie plnenia cieľov.
Parlament v prijatej rezolúcii hovorí tiež o potrebe mechanizmov na zaistenie stability Eura a silnejšom dohľade nad finančnými inštitúciami.
Zdaňovanie bánk
11. 3. 2010
Poslanci vyzvali včera Európsku komisiu, aby preskúmala náklady a výhody zdaňovania finančných transakcií. To by mohlo pomôcť zalátať diery v rozpočtoch a kompenzovať daňových poplatníkov za záchranu bánk.
Parlament na Európsku komisiu nalieha, aby dokončila svoju správu o „inovatívnom financovaní“ ešte pred júnovým summitom skupiny krajín G20.
Svetoví lídri by tak mohli predkladať svoje špecifické návrhy, akým spôsobom by bola daň uvalená a na aké banky by sa vzťahovala. Za opatrenie hlasovalo 536 poslancov, 80 poslancov opatrenie spochybnilo a 33 nehlasovalo.
V júni sa svetoví lídri stretnú v Toronte a očakáva sa od nich, že rozhodnú, akú štruktúru by mala mať globálna daň. Európske inštitúcie sú síce plánu naklonené, zároveň však upozorňujú, že je potrebné ešte veľa treba urobiť tak na globálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Len tak môže globálna daň dostať tú správnu formu a byť zavedená v správnom čase. Parlamentné kruhy zároveň upozorňujú, že táto iniciatíva je len v skorom zárodočnom štádiu.
Aj Európska komisia uviedla, že na svojej správe o „inovatívnom financovaní“ síce pracuje, no na diskusie o legislatívnom návrhu je príliš skoro.