ECB musí pokračovať v sprísňovaní menovej politiky
17. 10. 2022
ECB musí podľa Nagela ešte viackrát zvýšiť úrokové sadzby, aby utlmila infláciu, aj napriek tomu, že Nemecko zrejme bude v hlbokej recesii, a mala by tiež uvažovať o zmenšení bilancie. Európska centrálna banka musí pokračovať v sprísňovaní menovej politiky bez ohľadu na ekonomické problémy v eurozóne, uviedol šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.
ECB musí podľa Nagela ešte viackrát zvýšiť úrokové sadzby, aby utlmila infláciu, aj napriek tomu, že Nemecko zrejme bude v hlbokej recesii, a mala by tiež uvažovať o zmenšení bilancie.
ECB tento rok zvýšila úrokové sadzby dvakrát. Stále však zostávajú hlboko pod úrovňou, ktorú experti považujú za primeranú v situácii, keď sa inflácia nachádza na úrovni desať percent a zrejme v najbližších rokoch zostane nad cieľovými dvomi percentami.
"Budú potrebné ďalšie zvýšenia sadzieb, aby sme dostali infláciu v strednodobom horizonte späť na dve percentá, a nielen na zasadnutí o menovej politike na konci októbra," povedal Nagel vo svojom prejave vo Washingtone. "Rada guvernérov ECB nesmie tak skoro poľaviť," dodal.
Trhy aktuálne počítajú na najbližšom zasadnutí Rady guvernérov, ktoré sa bude konať 27. októbra, so zvýšením sadzieb o 75 bázických bodov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurozóna sa prepadá. Ostrovom rastu je Slovensko a Estónci
14. 2. 2013
Slovenská ekonomika pribrzďuje ale v porovnaní s eurozónou sme na tom dobre.
Hrubý domáci produkt vzrástol v stálych cenách v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 o 0,7 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 4. štvrťroku 2011 o 1,2 percenta a oproti 3. štvrťroku 2012 o 0,2 percenta.
Slovensko je však na tom v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny veľmi dobre. Pri medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní má naša ekonomika druhý navyšší rast po Estónsku. Ostatné krajiny eurozóny v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zaznamenali pokles HDP.
V eurozóne stúpol objem nesplácaných úverov na rekordných 918 miliárd eur
12. 2. 2013
Objem úverov, ktoré spotrebitelia a podniky kvôli zlej ekonomickej situácii nedokážu včas splácať, stúpol v eurozóne na rekordných 918 miliárd eur.
Počas jedného roka sa tak zvýšil o 80 miliárd eur.
Situácia je zlá najmä v Španielsku a Taliansku. V celej eurozóne je podiel nesplácaných úverov 7,6 percenta.
Objem nesplácaných úverov v eurozóne sa začne znižovať až v budúcom roku. S nárastom ziskov bánk v eurozóne však napriek ťažkým podmienkam počíta už v tomto roku.
Brusel nám pošle milióny eur navyše
11. 2. 2013
Poľnohospodári, menej rozvinuté regióny, ale aj mladí nezamestnaní.
To sú tri skupiny víťazov, ktoré priniesol zo slovenského hľadiska nový rozpočet Európskej únie na roky 2014 až 2020.
Po mesiacoch rokovaní lídri únie schválili rozpočet. Napriek tomu, že väčšina Európy stratí, Slováci si polepšia. Napríklad farmári môžu čakať, že za hektár obhospodarovanej pôdy dostanú vďaka zvýšeniu presunu priamych platieb o 36 eur viac.
Aj keď si Slovensko na papieri polepší, analytici upozorňujú na to, že realita môže byť úplne iná. Vláda preto pripravuje zmeny vo verejnom obstarávaní.
Od 1. februára 2014 bude v EÚ stačiť jeden účet, začne fungovať SEPA
11. 2. 2013
Od 1. februára 2014 budú spotrebitelia a firmy v 32 európskych krajinách posielať zahraničné platby a inkasá v eurách za rovnakých podmienok ako v rámci domácich platieb.
Stane sa tak vďaka spusteniu systému SEPA
Cieľom SEPA je harmonizovať všetky postupy a štandardy tak, aby spotrebitelia nerozlišovali medzi domácou a zahraničnou platbou. Dosiahne sa tak zjednodušenie a efektívna realizácia platobných transakcií. Dôjde aj ku zrýchleniu platieb, nakoľko systém garantuje, že pripísanie platby na účet príjemcu prebehne najneskôr počas nasledujúceho pracovného dňa po zaslaní platby.
Slovenské bankové prostredie je už z pohľadu bankových kariet na príchod SEPA pripravené.