ECB musí pokračovať v sprísňovaní menovej politiky
17. 10. 2022
ECB musí podľa Nagela ešte viackrát zvýšiť úrokové sadzby, aby utlmila infláciu, aj napriek tomu, že Nemecko zrejme bude v hlbokej recesii, a mala by tiež uvažovať o zmenšení bilancie. Európska centrálna banka musí pokračovať v sprísňovaní menovej politiky bez ohľadu na ekonomické problémy v eurozóne, uviedol šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.
ECB musí podľa Nagela ešte viackrát zvýšiť úrokové sadzby, aby utlmila infláciu, aj napriek tomu, že Nemecko zrejme bude v hlbokej recesii, a mala by tiež uvažovať o zmenšení bilancie.
ECB tento rok zvýšila úrokové sadzby dvakrát. Stále však zostávajú hlboko pod úrovňou, ktorú experti považujú za primeranú v situácii, keď sa inflácia nachádza na úrovni desať percent a zrejme v najbližších rokoch zostane nad cieľovými dvomi percentami.
"Budú potrebné ďalšie zvýšenia sadzieb, aby sme dostali infláciu v strednodobom horizonte späť na dve percentá, a nielen na zasadnutí o menovej politike na konci októbra," povedal Nagel vo svojom prejave vo Washingtone. "Rada guvernérov ECB nesmie tak skoro poľaviť," dodal.
Trhy aktuálne počítajú na najbližšom zasadnutí Rady guvernérov, ktoré sa bude konať 27. októbra, so zvýšením sadzieb o 75 bázických bodov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Na koniec Schengenu by najviac doplatilo Slovensko a Česko
16. 2. 2016
Prípadným rozpadom tzv. Schengenského priestoru by boli najviac postihnuté zo všetkých signatárskych krajín Česko a Slovensko. Dôvodom je vysoká otvorenosť oboch ekonomík a vysoký podiel obchodu s ostatnými krajinami. Najvážnejším dopadom pre Česko by bolo spomalenie pohybu tovaru, a tým exportnej konkurencieschopnosti. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank.
Dôsledky by pocítili napr. aj kamiónoví dopravcovi. Európska komisia odhadla, že by v prípade zavedenia hraníc v celom schengenskom priestore stúpli ročné náklady na jeden kamión o 55 tisíc eur. Česko sa podľa analýzy spolu so Slovenskom vyznačuje zo všetkých krajín EÚ najvyššou intenzitou pohybu tovaru cez hranice, meranú objemom exportu k HDP. Zároveň patria obe krajiny medzi šesticu krajín v EÚ, pre ktorú sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 percentami. Schengenskú zmluvu podpísali v roku 1985 krajiny Beneluxu, Francúzsko a Nemecko a neskôr sa k nej pridali všetky krajiny kontinentálnej Európy na západ od ČR vrátane tých, ktoré nie sú členmi EÚ. Z nových členských krajín EÚ sa doteraz signatármi nestali len Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko. Kľúčovou zmenou po prijatí zmluvy bolo zrušenie kontrol osôb na vnútorných hraniciach schengenského priestoru, čím bol naplnený jeden zo štyroch základných princípov EÚ - voľný pohyb osôb.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko má stopnúť daňové podvody v Európskej únii
12. 2. 2016
Až 168 miliárd eur. Toľko ročne stráca Európa na daňových podvodoch. Najviac peňazí pritom mizne na dani z pridanej hodnoty. A práve zamedzenie únikov na DPH má byť podľa informácií HN jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade Európskej únii. To štartuje už v júli tohto roka.
Podvodníkom by sme mali klepnúť po prstoch zjednotením daňových pravidiel v Európe. V hre je pritom viacero spôsobov, ako sa to dá dosiahnuť. Ideálne riešenie by bolo, keby podnikateľ, ktorý vyváža svoj tovar do zahraničia, neplatil DPH v cudzine, ale doma – hovorí managing partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles. Napríklad slovenská firma by pri dodaní tovaru do Česka zaplatila českú DPH, ale zdanenie by prebehlo na Slovensku. Slovensko by tak vyberalo daň pre Česko, ktorému by ju následne previedlo, vysvetľuje Serles.
zdroj: hnonline.sk
Koniec ruskej krízy je v nedohľadne
8. 2. 2016
Máme za sebou len prvý mesiac roku 2016 a Rusko už inkasovalo sériu zničujúcich ekonomických úderov. S klesajúcou cenou ropy a rubľa padá aj životná úroveň priemerného Rusa. Centrálna banka zatiaľ nepomáha rubľu predajom devízových rezerv, robí to však na účet ruského ľudu.
Znaky paniky vidíme všade. Minister financií Anton Siluanov navrhol ďalšie rozpočtové škrty vo výške 10 percent. Varuje, že inak bude krajina čeliť kríze ako v rokoch 1998/1999 a možno bankrotu. V rozpočte sú pritom už zahrnuté drastické škrty vo vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnom systéme. Ako Rusi zareagujú? Nikto nevie. Vraj sa chystá privatizácia niektorých veľkých spoločností, ale Putin vraví, že Rusko nebude vypredávať štátny majetok. Vláda teda prichádza o potrebné finančné injekcie a jej plány na liečbu pôsobia neisto. Niektoré ministerstvá síce pripravujú protikrízové plány na podporu niektorých sektorov. To znie dobre, lenže z 60 podobných programov sa v roku 2015 zrealizovalo len 17 a miliardy rubľov zostali ležať ladom. Nie je veľa dôvodov domnievať sa, že nové stimuly budú prospešnejšie.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko poskytne päť miliónov eur na riešenie migračnej krízy
3. 2. 2016
Slovensko poskytne fondom EÚ a OSN dohromady 5,3 milióna eur na riešenie migračnej krízy. Rozhodol o tom dnes kabinet premiéra Roberta Fica, peniaze Bratislava vyplatí na jar.
Najväčšiu čiastku, a to tri milióny eur, vyčlení Bratislava pre Trustový fond EÚ, ktorý vznikol v reakcii na krízu v Sýrii. Fond by mal disponovať rozpočtom 610 miliónov eur a pomáhať krajinám, ktoré zasiahla vlna utečencov zo Sýrie. Ďalšie príspevky dá Slovensko na rôzne programy OSN. Na humanitárne projekty OSN v súvislosti s migračnou krízou venuje 1,7 milióna eur a 600-tisíc eur do fondov OSN na podporu prevencie konfliktov, čo premiér Fico sľúbil generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi pri jeho minuloročnej návšteve Slovenska.
zdroj: hnonline.sk