ECB musí pokračovať v sprísňovaní menovej politiky
17. 10. 2022
ECB musí podľa Nagela ešte viackrát zvýšiť úrokové sadzby, aby utlmila infláciu, aj napriek tomu, že Nemecko zrejme bude v hlbokej recesii, a mala by tiež uvažovať o zmenšení bilancie. Európska centrálna banka musí pokračovať v sprísňovaní menovej politiky bez ohľadu na ekonomické problémy v eurozóne, uviedol šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.
ECB musí podľa Nagela ešte viackrát zvýšiť úrokové sadzby, aby utlmila infláciu, aj napriek tomu, že Nemecko zrejme bude v hlbokej recesii, a mala by tiež uvažovať o zmenšení bilancie.
ECB tento rok zvýšila úrokové sadzby dvakrát. Stále však zostávajú hlboko pod úrovňou, ktorú experti považujú za primeranú v situácii, keď sa inflácia nachádza na úrovni desať percent a zrejme v najbližších rokoch zostane nad cieľovými dvomi percentami.
"Budú potrebné ďalšie zvýšenia sadzieb, aby sme dostali infláciu v strednodobom horizonte späť na dve percentá, a nielen na zasadnutí o menovej politike na konci októbra," povedal Nagel vo svojom prejave vo Washingtone. "Rada guvernérov ECB nesmie tak skoro poľaviť," dodal.
Trhy aktuálne počítajú na najbližšom zasadnutí Rady guvernérov, ktoré sa bude konať 27. októbra, so zvýšením sadzieb o 75 bázických bodov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zvyšovanie sadzieb v Európe sa pravdepodobne odkladá
25. 1. 2019
Európska Centrálna Banka (ECB) podľa očakávania nechala úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. Hlavné úrokové sadzby ostávajú na minimálnej úrovni 0,0 percenta a depozitné úrokové sadzby ostávajú nezmenené na mierne zápornej úrovni -0,4 percenta.
Rada guvernérov očakáva, že sadzby sa pravdepodobne nebudú zvyšovať, pokiaľ to bude potrebné na dosiahnutie strednodobého cieľa ECB, čiže inflácie tesne pod 2 percentá. ECB bude podľa slov svojho prezidenta situáciu prísne monitorovať. Situácia s úrokovými sadzbami by sa mohla zmeniť v druhej polovici 2019, kedy by sme mohli byť svedkami pomalého zvyšovania úrokových sadzieb. Mario Draghi na tlačovej konferencii potvrdil spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne. Dáta sú naďalej slabšie než sa očakávalo a takisto spomenul, že spomalenie bolo z veľkej časti spôsobené nárastom protekcionistických politík a vďaka vysokej volatilite na finančných trhoch.
Google dostal od Francúzov pokutu 50 miliónov eur
23. 1. 2019
Francúzsky úrad na ochranu osobných údajov CNIL dnes vymeral americkej internetovej spoločnosti Google pokutu 50 miliónov eur. Dôvodom sú podľa úradu pochybenia pri nakladaní s osobnými údajmi užívateľov.
Podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) ide zatiaľ o najvyššiu pokutu, aká bola udelená v rámci nových pravidiel Európskej únie na ochranu súkromia známych pod skratkou GDPR (General Data Protection Regulation). Nové pravidlá na ochranu súkromia nadobudli účinnosť vlani v máji a majú pomôcť obhajovať práva občanov proti zneužívaniu osobných údajov. CNIL dospel k záveru, že Google si nedokázal zabezpečiť adekvátny súhlas používateľov pre spracovanie ich dát za účelom personalizovanej reklamy. Úrad tiež tvrdí, že firma užívateľom neposkytla jasné a ľahko dostupné informácie o tom, akým spôsobom je s ich údajmi nakladané. Podľa úradu tak boli v oboch prípadoch porušené pravidlá GDPR.
EÚ pokračuje v boji proti plastom
21. 1. 2019
Európska chemická agentúra (ECHA) dnes v rámci boja proti znečisteniu životného prostredia navrhla zakázať zámerné pridávanie mikroplastov do produktov, ako je kozmetika, detergenty a poľnohospodárske hnojivá.
Drobné časti plastov, ktoré znečisťujú vodné cesty a oceány, stále viac vyvolávajú obavy vedcov z ich vplyvu na morské ekosystémy, napísala agentúra Reuters. O stanovisko agentúru požiadala Európska komisia (EK), návrhy ECHA sa majú stať súčasťou jej stratégie v oblasti plastov. Podľa odhadov EK sa do životného prostredia každým rokom dostane 70 až 200 tisíc ton mikroplastu. "Cieľom návrhu ECHA je znížiť tento objem o 30 tisíc ton ročne," uviedol hovorca agentúry Matti Vainio na konferencii v Helsinkách. Podpredseda EK zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen na konferencii uviedol, že zákaz EÚ by mohol stanoviť štandard pre priemyselné odvetvia po celom svete. "Európska únia je na svete prvá, kto v oblasti plastov zahájil komplexnú stratégiu, ktorá sa zameriava aj na zníženie mikroplastov," povedal Katainen.
Spojené kráľovstvo čaká iba neistota
18. 1. 2019
Britská premiérka Theresa Mayová utrpela v utorok zdrvujúcu porážku. Ňou vyjednané podmienky odchodu krajiny z Európskej únie dlho čelili opozičnej kritike, zamietavý postoj dolnej snemovne v hlasovaní preto neprekvapil. Málokto však očakával taký výrazný rozdiel hlasov, dohodu podporilo 202 poslancov a až 432 ich bolo proti. Britská vláda preto už v stredu čelila ďalšiemu hlasovaniu poslancov, tentoraz o tom, či jej zákonodarcovia ešte vôbec dôverujú. Uskutočnilo sa až po uzávierke HN.
Bez ohľadu na to, či poslanci vyslovili alebo nevyslovili Mayovej nedôveru, bude sa pravdepodobne musieť rokovať znova s Bruselom. Budú sa snažiť o dosiahnutie takého kompromisu, ktorý by britskí poslanci schválili. Na zmenu však neostáva veľa času. Británia preto najskôr musí požiadať Úniu, aby dátum odchodu posunula, pričom s týmto krokom by muselo súhlasiť všetkých 27 zostávajúcich členov spoločenstva. Okrem času je otázne aj to, či by Británia na prerokovanie podmienok vôbec dostala priestor. Čelní predstavitelia Európskej únie totiž už neraz zopakovali, že existujúcu dohodu považujú za jedinú možnú. Plánovaný dátum odchodu Veľkej Británie z EÚ, ktorým je 29. marec, je bez ohľadu na vnútropolitické spory blízko.