ECB je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu
23. 9. 2022
Európska centrálna banka je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu, ktorá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny.
Vyhlásila to v utorok prezidentka banky Christine Lagardová vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom.
Dvojité šoky viedli k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je "oveľa väčší a trvalejší", ako sa očakávalo, skonštatovala Lagardová. Poznamenala, že centrálna banka musí zabezpečiť, aby vysoká inflácia "nezapustila korene".
Lagardová uviedla, že náklady na pôžičky budú v nasledujúcich mesiacoch rásť ešte viac, a to aj potom, čo banka zvýšila úrokové sadzby najviac vo svojej histórii.
"Urobili sme veľké kroky na ceste k normalizácii našej menovej politiky zvýšením sadzieb," povedala Lagardová. Dodala, že očakáva ďalší nárast úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí.
Predstavitelia ECB horlivo diskutujú o ďalších krokoch potom, čo nasledovali príklad amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a zvýšili sadzby o 75 bázických bodov tento mesiac. A hoci súhlasia s tým, že sú potrebné ďalšie opatrenia na získanie kontroly nad rekordnou mierou inflácie, existujú určité nezhody o tom, aká miera agresivity je vhodná, keďže prudko stúpajúce náklady na energiu smerujú Európu k recesii.
Šéf estónskej centrálnej banky Madis Muller vo svojom prejave v utorok vyzval ECB na "dostatočne rozhodné" kroky, pričom uviedol, že sadzby zostávajú ďaleko od úrovní, ktoré by obmedzili hospodársky rast.
Lagardová zopakovala, že ECB bude prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach, jedno po druhom, a že akékoľvek kroky budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Súkromný sektor eurozóny spomalil viac, než sa čakalo
22. 5. 2020
Pokles súkromného sektora eurozóny sa v máji spomalil viac, než sa čakalo, naďalej však zostáva v hlbokej kontrakcii. Dôvodom sú reštriktívne opatrenia prijaté na zastavenie šírenia ochorenia COVID-19.
Zložený index nákupných manažérov (PMI) pre eurozónu v máji stúpol na 30,5 bodu z rekordného minima 13,6 bodu v apríli, uviedla firma IHS Markit. Index však naďalej zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje kontrakciu od expanzie. Ekonómovia počítali s nárastom indexu len na 25 bodov. "Eurozóna zaznamenala v máji ďalší kolaps podnikateľskej aktivity, ale údaje tohto prieskumu prinajmenšom priniesli upokojujúce signály, že prepad zrejme dosiahol dno v apríli," povedal hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson. "HDP v 2. kvartáli zrejme aj tak padne bezprecedentným spôsobom, zhruba o 10 % v porovnaní s 1. štvrťrokom, ale zvýšenie PMI podporuje očakávania, že pokles bude miernejší, keďže reštrikcie sa budú do leta ešte uvoľňovať." Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítajú v 2. štvrťroku s poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny o 11,3 %. PMI pre sektor služieb v máji stúpol na 28,7 bodu z 12 bodov v predchádzajúcom mesiaci a index pre výrobný sektor na 39,5 bodu z 33,4 %.
Euro výrazne posilnilo
20. 5. 2020
Spoločná európska mena pokračuje po výraznom pondelkovom raste v prudkom posilňovaní aj v utorok. V poludňajšom obchodovaní sa predávala po 1,0976 dolára, čo je najviac od začiatku mája. V skorom obchodovaní sa kurz eura ešte pohyboval len tesne nad hranicou 1,09 dolára/euro.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila v pondelok referenčný kurz na 1,0832 (v piatok: 1,0798) dolára/euro. Už v pondelok si euro pripísalo okolo jedného centa. Spoločnú menu podporil aj plán Francúzska a Nemecka, predstavený v pondelok a týkajúci sa vytvorenia fondu obnovy pre európsku ekonomiku po koronakríze v objeme 500 miliárd eur.
Ministri financií schválili masívnu pomoc cez euroval
18. 5. 2020
Ministri financií eurozóny formálne schválili spustenie programu preventívnych úverových liniek v celkovej hodnote 240 miliárd eur z eurovalu na pomoc členským štátom pri pokrývaní zdravotných nákladov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.
Rada guvernérov Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorá sa skladá z ministrov financií eurozóny, s konečnou platnosťou v piatok schválila vytvorenie úverových liniek pre všetky krajiny eurozóny. Záujemcovia môžu čerpať úvery z takzvaného eurovalu vo výške až dvoch percent HDP na financovanie priamych a nepriamych zdravotných nákladov v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19. Ak by Slovensko využilo ponuku naplno, mohlo by získať do dvoch miliárd eur, keďže náš HDP vlani dosiahol približne 94 miliárd eur. Úvery z ESM sú súčasťou balíka pomoci v celkovej hodnote 500 miliárd eur, na ktorom sa štáty Európskej únie dohodli v apríli. Náklady na financovanie sú podľa ESM aktuálne takmer nulové, pričom podmienky úverov pre štáty eurozóny by mali byť tiež výhodné.
V Maďarsku prišlo o prácu už vyše 300-tisíc ľudí
13. 5. 2020
Na ochorenie COVID-19 v Maďarsku zomreli za posledných 24 hodín ďalší štyria pacienti s chronickými ochoreniami; počet obetí tak stúpol na 425. Počet potvrdených prípadov nákazy novým druhom koronavírusu do utorka vzrástol na 3 313, avšak počet aktívnych nakazených klesol na 1 881.
Odborári tvrdia, že vplyvom pandémie prišlo o prácu vyše 330-tisíc ľudí. Podľa aktuálnych údajov krízového štábu, zverejnených na stránke koronavirus.gov.hu, sa z choroby COVID-19 vyliečilo 1 007 pacientov. Hospitalizovaných je 746 ľudí, z nich 45 je napojených na pľúcnu ventiláciu. Až 60 percent aktívnych nakazených, 79 percent obetí a 56 percent vyliečených je z Budapešti, prípadne z Peštianskej župy. Nezamestnanosť vplyvom koronavírusovej pandémie môže podľa maďarských odborárov stúpnuť až na osem percent. Minister financií Mihály Varga v pondelok v parlamente v reakcii na otázku opozície povedal, že doposiaľ prišlo o prácu 163-tisíc zamestnancov.