Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Podpora cestovného ruchu
10. 12. 2013
Doplnenie a definovanie turistického informačného centra, ako subjektu, ktorý sa významným spôsobom podieľa na rozvoji cestovného ruchu a skvalitňovaní služieb v ňom poskytovaných do zákona o cestovnom ruchu.
Zmeny zákona o podpore cestovného ruchu reagujú na požiadavky aplikačnej praxe. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí špecifikácia aktivít, na ktoré sa môže použiť dotácia, poskytnutá organizáciám cestovného ruchu, nová účelová dotácia určená na podporu príjazdového zahraničného cestovného ruchu a na podporu domáceho cestovného ruchu. Ďalším cieľom je prepojenie teórie s praxou a následne skvalitnenia výchovy a vzdelávania v cestovnom ruchu.
Zľava v novom mýtnom zákone
10. 12. 2013
Cestní dopravcovia si po novom od 1. januára budú môcť uplatňovať zľavu z aktuálnej výšky sadzby mýta po odjazdení určitého množstva kilometrov v príslušnom roku.
Sadzby mýta sa budú spravovať každoročne k 1. januáru aj na základe indexu spotrebiteľských cien v medziročnom porovnaní k septembru predchádzajúceho roka. Úpravy môžu smerovať aj hore aj dole. Mýto sa zavedie aj na cestách II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávnych krajov, s tým, že na začiatku bude mať nulovú sadzbu z dôvodu monitoringu nákladných vozidiel. Novela zákona vytvára priestor pre poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta na území SR. Tým vzniknú predpoklady pre prepojenie elektronických cestných mýtnych systémov v Európskej únii.
Financie na Slovensku výrane pozadu za Európou
10. 12. 2013
Finančné sprostredkovanie na Slovensku za dvadsať rokov výrazne zmenilo spôsob, ako využívame finančné produkty.
Investície do životného poistenia sa takmer strojnásobili a priemerný počet zmlúv, uzavretých cez sprostredkovateľa stúpol podľa štatistík OVB Holdingu priemerne na 2,4 zmluvy a takmer sa vyrovnal susedným Čechám. Napriek tomu zostávajú Slováci voči vyspelej Európe nedostatočne poistení s rezervami vo finančnom plánovaní a finančnej gramotnosti. Jedným z dôvodov je fakt, že o finančných záležitostiach sa väčšina ľudí prioritne radí s rodinou a iba každý šiesty Slovák osloví profesionála – finančného sprostredkovateľa.
Banky budú zachraňovať veritelia, nie daňoví poplatníci
27. 6. 2013
Ministri financií Únie dohodli nové pravidlá záchrany problémových bánk.
Straty by sa mali rozdeliť medzi veriteľov.
Náklady na záchranu bánk by nemali v budúcnosti niesť daňoví poplatníci.
Pravidlá narábania s krachujúcimi bankami by mali zabezpečiť finančnú stabilitu.
Náklady na záchranu krachujúcich bánk sa rozdelia medzi akcionárov, držiteľov dlhopisov a vkladateľov, ktorí majú v banke uložených viac ako 100¬tisíc eur.
Mechanizmus by mal umožniť štátu znárodniť problémovú banku, aby sa zachovala finančná stabilita.