Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Korupciu na najvyšších miestach trestáme stále menej
24. 1. 2020
Slovensko sa prepadá v rebríčku vnímania korupcie. Vyplýva to z celosvetového Indexu vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index), ktorý každoročne vydáva Transparency International.
V meradle 180 svetových krajín sme na 59. priečke, v medziročnom porovnaní ide o zhoršenie o dve miesta. Je to dokonca až o päť miest horšie ako na začiatku volebného obdobia v roku 2016. V rámci Európskej únie sme šiesti od konca. Slovensko získalo 50 bodov z možných 100. Počet potrestaných prípadov korupcie na Slovensku v posledných rokoch klesol, väčšina odsudzujúcich verdiktov sa týkala malých úplatkov. Celkový počet rozhodnutých korupčných káuz, ktoré prejednáva Špecializovaný trestný súd, v rokoch 2016 až 2019 klesol o tretinu. Až dve tretiny potrestaných prípadov sa týkali korupcie s úplatkami do hodnoty 500 eur.
Princíp univerzálnej sukcesie
22. 1. 2020
Po novele zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa zabezpečilo minimalizovanie administratívnej záťaže a možnosť riadneho čerpania finančných prostriedkov v priebehu pokračujúceho programového obdobia tým, že sa zabezpečí plynulosť čerpania bez nevyhnutnosti zastavenia vyhlasovania výziev, zrušovania už vyhlásených výziev, zastavenie rôznych konaní počas implementácie projektu a opakovanie už realizovaných procesov.
Novela zákona vychádza z úpravy zlúčenia, ktorú už právny poriadok SR obsahuje vo vzťahu k zlúčeniu obchodných spoločností, na ktorú nadväzujú aj iné úpravy, najmä týkajúce sa štatutárnych predpisov k iným druhom právnických osôb a tiež k zániku rozpočtových a príspevkových organizácií podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Procesná časť, ktorá je obsiahnutá v prechodných ustanoveniach, rieši prechod vzťahov, procesov a úkonov v konaní, resp. existujúcich ku dňu zlúčenia.
Predaj áut v Európe rástol šiesty rok za sebou
20. 1. 2020
V Európe bolo v minulom roku registrovaných 15,3 milióna vozidiel. Predajom kraľoval Volkswagen.
Šesť rokov rastu. Aj tak by sa dal popísať spotrebiteľský hlad v Európe po nových automobiloch. V minulom roku sa totiž v Únii predalo 15,3 milióna vozidiel, čo predstavuje medziročný rast na úrovni 1,2 percenta. Začiatkom roka to pritom vyzeralo, že by mohlo po prvýkrát prísť k výraznejšiemu medziročnému poklesu registrácií áut.
Nemecko skončí s výrobou elektriny z hnedého uhlia
16. 1. 2020
Nemecká vláda sa dohodla so spolkovými krajinami na ukončení výroby elektrickej energie z hnedého uhlia, koniec je stanovený na rok 2038. Berlín súhlasil, že v rámci plánu poskytne tým firmám a spolkovým krajinám, ktorých sa zmena dotkne, kompenzácie v celkovom objeme asi 40 miliárd eur, uviedol dnes hovorca vlády.
Podľa ministra financií Olafa Scholza by firmy v západnom Nemecku mali obdržať 2,6 miliardy eur a podniky vo východnom Nemecku 1,75 miliardy eur.
Spolková vláda v rámci dohody poskytne až 14 miliárd eur spolkovým krajinám Brandenbursko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Ďalších až 26 miliárd eur vláda poskytne na podporu hnedouhoľných regiónov. Stratu produkcie elektriny spôsobenú odchodom od hnedého uhlia by podľa hovorcu vlády mali kompenzovať nové kapacity na výrobu elektriny zo zemného plynu. Nemecko je najväčším svetovým producentom hnedého uhlia, ktoré sa na výrobe elektriny v krajine podieľa zhruba 19 percentami, informovala agentúra Reuters.