Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Obchod s emisiami je lepší ako emisné dane
22. 7. 2009
Efektívnejším spôsobom boja proti klimatickým zmenám je podľa správy vypracovanej pre britského premiéra obchodovanie s emisiami než emisné dane.
Ak sa chceme
vyhnúť katastrofálnym následkom klimatických zmien je globálny systém
obchodovania s emisiami nevyhnutný. Píše sa to v správe Global Carbon
Trading.
Ani samotné
obchodovanie však nebude stačiť. Musí sa spojiť s cieleným znižovaním emisií na
národnej úrovni. Emisný trh by mal byť kombinovaný s cielenou reguláciou,
zdaňovaním a verejnými financiami na široko zamerané opatrenia. Správa
tvrdí, že kľúčové bude dosiahnutie zníženia emisií v rozvojových krajinách.
Dokument britskej
vlády sa teda nevyslovuje za zásadnú environmentálnu daňovú reformu. „Zelené dane“ odvíjajúce sa od znečistenia by
mali mať len podpornú úlohu.
Švédske
predsedníctvo zasa tvrdí, že bez
zavedenia emisných daní nebude európsky systém obchodovania s emisiami
stačiť na také zníženie emisií, aby EÚ splnila svoje záväzky.
Rovnaký názor zastáva aj popredný environmentálny
expert, David Gee z Európskej environmentálnej agentúry. Podľa jeho slov na nedávnej konferencii v Londýne
povedal, že kríza klimatických zmien, lepšie výskumné poznatky a klesajúca
popularita trhovej ideológie vytvárajú výbornú príležitosť na zavedenie
environmentálnej daňovej reformy.
Všeobecné kritériá na záchranu bánk
21. 7. 2009
Jednou z priorít EÚ by v čase finančnej krízy malo byť definovanie všeobecných kritérií na záchranu bánk. Ich stanovenie by mohlo zabrániť podobnému krachu v budúcnosti. Tvrdí to aliancia najväčších finančních hráčov v dvadsaťsedemčlennom bloku.
Finančná kríza odhalila potrebu sprísniť európsky dohľad nad finančnými inštitúciami, ktoré
kontrolujú najmä národné autority, a to i napriek tomu, že sú čoraz viac
zapojené do cezhraničných aktivít. V Európe je podľa údajov Európskej
komisie viac ako osem tisíc bánk, no dve
tretiny ich aktív sú v rukách okolo štyridsiatich medzinárodných inštitúcií.
V októbri 2008 vytvorila EK expertnú skupinu, ktorej úlohou bolo skúmať a
navrhnúť reformné opatrenia vo finančnej supervízii. Panel viedol bývalý
výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu. Svoju správu prezentoval vo
februári 2009.
V máji Komisia plne podporila návrhy skupiny, pričom predstavila svoj koncept
založený na zvýšení právomocí Európskej centrálnej banky pri makrodohľade na
prevenciu systémového rizika a podporu spolupráce na národnej úrovni pri
mikrodohľade medzinárodných finančných skupín.
EÚ usiluje o dohľad nad energetickými investíciami
20. 7. 2009
Európska komisia má záujem viac monitorovať národné investície do energetickej infraštruktúry v kľúčových oblastiach. Patria k nim oblasti ako biopalivá, jadrová energia, plyn a zachytávanie a uskladňovanie CO2.
Komisia návrh
nariadenia o povinnosti štátov oznamovať investičné projekty energetickej
infraštruktúry predstavila 16. júla.
Komisár Piebalgs zdôraznil, že Únia by potrebovala práve tieto investície vzhľadom
na záväzky EÚ v oblasti klímy.
Komisiu zaujíma, či sa investičné projekty stanú realitou včas
na to, aby uspokojili budúci dopyt a naplnili energetické
a klimatické ciele. Tento záujem je v čase, keď vážna finančná
a hospodárska kríza spôsobuje škrty a meškanie energetických
investícií a zvyšuje neistotu v budúcich energetických projektoch,
pochopiteľný.
EÚ v rámci
plánu hospodárskej obnovy určila na investície do energetickej infraštruktúry
3,98 miliardy eur. Komisia však odhaduje, že na zlepšenie elektrickej siete a výrobných
kapacít bude potrebné investovať do roku 2030 investovať podstatne viac, a to
až jeden bilión eur, teda asi 250-krát
viac. Ďalších 150 miliárd by malo smerovať do plynárenských sietí. Únia bude len
tak bude schopná reagovať na výzvy
v oblasti bezpečnosti dodávok a klimatických zmien.
V spore o kanadské víza Praha hľadá solidaritu EÚ
15. 7. 2009
Česko protestuje proti obnoveniu vízovej povinnosti pre svojich občanov cestujúcich do Kanady. Rozhodlo sa vyjednávať s kanadským veľvyslancom a členské štáty EÚ vyzýva k podpore v snahe o zvrátenie rozhodnutia.
Od zrušenia vízovej povinnosti v
roku 2007, zaznamenala Kanada takmer
3000 žiadostí o azyl zo strany českých občanov, predovšetkým Rómov.
Väčšina Rómov sa podľa českých a kanadských médií odvolávala na strach z
rastúceho extrémizmu vo svojej krajine.
Kanada, ktorá poskytuje azylantom
štedrý sociálny balíček tvrdí, že český exodus vyčerpáva jej kapacity a
rozpočet imigračných služieb. Od včera (14. júla) sú tak Česi cestujúci do Kanady nútení ísť podať žiadosť do najbližšieho
kanadského úradu pre víza, ktorý je vo Viedni.
Český premiér je rozhodnutý povolať
svojho veľvyslanca v Kanade späť do Prahy, aby s ním konzultoval
situáciu. Vláda sa okrem toho dohodla,
že i kanadskí diplomati a držitelia služobných pasov budú pri ceste do Českej
republiky potrebovať víza.
Ako člen Európskej únie však Česko nesmie recipročne a individuálne zaviesť
víza pre všetkých Kanaďanov, pretože musí rešpektovať politiku celého bloku EÚ,
ktorý má s Kanadou dohodu o bezvízovom styku.
Českí diplomati preto chcú začať
rokovať s Európskou komisiou, ktorá by voči Kanade mohla zakročiť v priebehu
troch mesiacov. Premiér Fischer vyhlásil, že za hromadný odchod Rómov môže
kanadský azylový systém, ktorý je podľa neho veľmi náchylný k zneužívaniu.