Ceny plynu v Európe naďalej prudko rastú
22. 8. 2022
Ruský Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1.
Ceny zemného plynu v Európe pokračujú v raste aj na začiatku nového týždňa potom, čo v piatok 19. augusta uzavreli na novom rekordnom maxime.
Hlavným dôvodom sú obavy z dlhšieho zastavenia dodávok cez plynovod Nord Stream 1, čo by mohlo stiahnuť ekonomiky regiónu, už aj tak sužované energetickou krízou, do recesie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v pondelok vyskočil až o 13 percent a o 8:16 hodine SELČ sa predával po 275,97 eura za megawatthodinu (MWh). V piatok sa posilnil už piaty deň po sebe a uzavrel na rekordných 244,55 eura za MWh.
Ruský koncern Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1. To zvýšilo obavy, že plynovod by sa nemusel vrátiť do prevádzky v uvedenom termíne.
Odstávka plynovodu, ktorý je aj tak už niekoľko týždňov vyžívaný len na 20 percent maximálnej kapacity, ešte výraznejšie naruší dodávky plynu do Európy sužovanej energetickou krízou.
Takisto podporuje obavy, že Rusko môže pred zimnou sezónou dodávky úplne zastaviť. Pred touto možnosťou opakovane varovali európski politici a inštitúcie, keďže Moskva sa snaží o odvetu za západné sankcie prijaté pre jej útočnú vojnu proti Ukrajine.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska komisia chce zaviesť kurzarbeit v každom štáte Únie
3. 4. 2020
Európska komisia (EK) dnes zverejnila ďalší balíček podporných opatrení, ktoré majú pomôcť ekonomikám spamätať sa z najťažších dopadov koronavírusovej krízy. Brusel v rámci nového systému podpory dočasného zamestnania ponúka členským krajinám až 100 miliárd eur, ktoré si chce komisia požičať s použitím vládnych záruk.
EK navrhla, aby nemeckú schému kurzarbeitu prijali všetky krajiny Únie, ako prevenciu pred prepúšťaním. EK chce tiež rozšíriť už vytvorený krízový investičný fond o ďalšie peniaze určené na kohéznu politiku. Plánuje tiež ponúknuť poľnohospodárom pružnejšie čerpanie peňazí z fondov spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Vo Francúzsku podľahlo koronavírusu ďalších 500 ľudí
1. 4. 2020
Vo Francúzsku podľahlo nákaze novým koronavírusom za posledných 24 hodín 499 ľudí. Informovala o tom v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na úrady. Počet ľudí, ktorí vo Francúzsku doposiaľ ochoreniu COVID-19 podľahli, dosiahol 3 523.
V krajine je momentálne s ochorením spôsobeným vírusom SARS-CoV-2 hospitalizovaných 22 757 ľudí, pričom 5 565 je umiestnených na jednotkách intenzívnej starostlivosti, uviedol v utorok na tlačovej konferencii predstaviteľ francúzskeho úradu verejného zdravotníctva Jerome Salomon.
Hrozba pre nemecký automobilový sektor
30. 3. 2020
Nemeckému automobilovému sektoru hrozí v dôsledku pandémie nového koronavírusu strata viac než 100-tisíc pracovných miest. Uviedol to šéf nemeckého Centra pre výskum automobilového priemyslu Ferdinand Dudenhöffer, ktorý vychádza z nepriaznivého vývoja dopytu.
Nemecký výrobný sektor je v recesii už niekoľko mesiacov a rast najväčšej európskej ekonomiky tak závisí od služieb. Rozšírenie nového koronavírusu z Číny do Európy a ďalších oblastí sveta však zasiahlo aj tento sektor, keďže vlády v úsilí zabrániť rýchlemu šíreniu vírusu zatvorili reštaurácie, hotely, zábavné centrá a mnohé obchody. Podľa Dudenhöffera, na ktorého sa odvolala agentúra DPA, sa v dôsledku krízy dopyt po autách zníži v Nemecku tento rok o 15 percent.
V boji s koronavírusom môže pomôcť euroval
27. 3. 2020
Na hasenie požiarov spôsobených pandémiou koronavírusu si bude musieť Slovensko masívne požičať. V rovnakej situácii sú však všetky štáty eurozóny a máloktorá krajina si na tieto výdavky v dobrých časoch našetrila. Ministri financií eurozóny sa preto zhodli na využití zdrojov z trvalého eurovalu, mechanizmus podporil aj náš nový financmajster Eduard Heger.
V ich preferovanom modeli by si každý štát mohol požičať až dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. To by pre nás znamenalo takmer dve miliardy eur. „Ak z tejto spoločnej špajzy nebudeme vyberať my, budú to robiť iní,“ myslí si Martin Vlachynský, analytik INESS.