Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
Bratislave pribudne najviac nových diaľníc v histórii
14. 8. 2018
Posledných 20 rokov bolo pre Bratislavu a okolie chudobných. Aspoň v optike dĺžky vystavaných diaľnic. Za toto obdobie kraj dostal iba 16 kilometrov nových autostrád. Teraz ich má však hlavné mesto a okolie dostať toľko ako nikdy doteraz. Rekordných 60 kilometrov navyše. V praxi – namiesto 110 kilometrov by mali vodiči jazdiť na 170 kilometroch. Treba na to splniť jednu vec – aby koncesionár Zero Bypass dokončil obchvat Bratislavy.
Bývalý investičný riaditeľ NDS Juraj Čermák je presvedčený, že 170 kilometrov diaľnic bude pre región nie veľkorysým, ale primeraným riešením. „Bratislava je do veľkej miery tranzitným mestom. Hlavným úmyslom nových diaľnic je z ulíc v centre mesta vylúčiť dopravu na obchvat,“ obhajuje nové cesty Čermák. Veľa stavieb však spôsobuje aj veľa komplikácií. Od soboty jazdia vodiči na diaľničnej križovatke Jarovce po dvoch zúžených pruhoch. Po diaľnici D2 príde na rad aj „déjednotka“. V najbližších rokoch ju bude potrebné dvihnúť, pretože neďaleko Ivanky pri Dunaji sa bude križovať s novou D4. Do toho sa pridáva Národná diaľničná spoločnosť s vlastnými projektmi – výstavbou križovatky Triblavina, postupným rozširovaním starej Seneckej cesty na štyri pruhy a diaľnice D1 na osem pruhov.
Zahraničný obchod Slovenska zostal v júni silný
13. 8. 2018
Zahraničný obchod Slovenska zostal v júni 2018 silný. Uviedol to v komentári k júnovému zahraničnému obchodu Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Prebytok zahraničného obchodu bol porovnateľný s júnom minulého roka. "Nepotešil pritom len prebytok zahraničného obchodu, ale aj jeho obrat. Vývozy aj dovozy dokázali obhájiť silné májové pozície a dokonca opäť pridali ešte aj niečo navyše. Po očistení o tradičnú sezónu sa tak dovozy aj vývozy v júni vyšplhali na nové historické maximá a potvrdzovali tak pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky," priblížil Koršňák. Rastúci priemysel podľa Koršňáka zároveň vytvára aj zvýšený tlak na dovoz materiálu a tovaru pre výrobu. Dovozy v júni medzimesačne vzrástli o 0,8 %. Palivá boli zodpovedné za takmer tretinu medziročného rastu dovozov, viac ako polovica rastu opäť pripadla na kategóriu strojov a prepravných prostriedkov, kde sa mixujú investičné dovozy a dovozy pre výrobu. Spotrebné dovozy ani v júni pravdepodobne dovozy zásadnejšie nezvyšovali. Nominálne čísla zahraničného obchodu však podľa neho výrazne ovplyvnila rastúca cena ropy na svetových trhoch.
Zákon o vysokých školách - novela
12. 8. 2018
Novelou zákona sa zvyšuje otvorenosť vysokoškolského systému pri obsadzovaní miest docentov a profesorov zo zahraničia, čím zároveň aj zjednodušujeme proces obsadzovania týchto miest.
Aby nebola spochybňovaná odbornosť a kvalita uchádzačov o zamestnanie, zavádzajú sa dve opatrenia.
Prvým je, že v rámci výberového konania je potrebné posúdiť, či daný uchádzač spĺňa podmienky tak z hľadiska jeho pedagogickej praxe, ako aj v oblasti tvorivej činnosti určené vedeckou alebo umeleckou radou pre danú pozíciu a štandardmi pre habilitačné konanie vydané akreditačnou agentúrou, a súčasne sa od tohto zamestnanca vyžaduje, aby v lehote troch rokov prešiel najmenej habilitačným konaním.
V nadväznosti na paralernú novelu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa zjednodušuje tvorba a úprava študijných programov, vrátane medziodborových študijných programov a spoločných študijných programov. Okrem toho sa zavádza nový typ študijného programu – interdisciplinárne štúdiá. Tento typ študijného programu je vhodný aj na uskutočňovanie konceptu vzdelávania označovaného ako liberálne štúdiá.
Vysokým školám umožňuje, aby mal študent v rámci študijného programu na výber zo širšej palety predmetov z viacerých študijných odborov, pričom v závislosti od konkrétneho učebného plánu študent nakoniec získa vzdelanie v konkrétnom študijnom odbore alebo v kombinácií dvoch študijných odborov. Nie je tak potrebné, aby si uchádzač o štúdium zvolil už konkrétny študijný program vo väzbe na študijný odbor na začiatku vysokoškolského štúdia, ale až po oboznámení sa s hlbším kontextom počas štúdia.
Kvalita vysokoškolského vzdelávania
12. 8. 2018
Zákonom sa zavádza nový prístup k zabezpečovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania založený na európskych štandardoch a odporúčaniach pre zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania.
Vysoké školy by sa v zmysle zákona mali viac zaoberať kvalitou poskytovaného vzdelávania a podporou vysokoškolských učiteľov. Vzdelávanie by malo byť vo väčšej miere orientované na študenta a jeho rozvoj a študijné programy majú lepšie reflektovať potreby spoločnosti, pretože budú vznikať na základe skúseností absolventov, potrieb študentov a očakávaní zamestnávateľov.
Vysoké školy, ktoré preukážu schopnosť poskytovať študijné programy na požadovanej úrovni, budú môcť jednoduchšie reagovať na potreby študentov a zamestnávateľov úpravou svojich študijných programov či vytvorením nového študijného programu.
Dohľad nad postupmi vysokej školy bude zabezpečovať novozriadená Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá bude priamo rozhodovať o žiadostiach vysokých škôl, monitorovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania a spôsob, ako vysoké školy zlepšujú kvalitu poskytovaného štúdia.