Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
Platené parkovanie v Petržalke zatiaľ nebude.
27. 10. 2015
Nové spoplatnenie parkovania v Petržalke zatiaľ nebude. Spoločnosť EEI, ktorá vyhrala v kontroverznej súťaži, odstúpila od zmluvy.
Spoločnosť EEI konštatuje, že útoky na firmu, znevažovanie jej dobrého mena, odbornosti a schopností, prekročili únosnú mieru. EEI zároveň vyhlasuje, že odmieta slúžiť ako nástroj politického boja, ktorý nemá s odborným riešením katastrofálnej situácie ohľadne parkovania v Petržalke nič spoločné.
Spoločnosť, ktorá je dnes najväčším operátorom parkovacích systémov na Slovensku ďalej uvádza, že aj v iných mestách Slovenska bolo zavádzanie rezidentských parkovacích systémov vždy spojené so vzrušenou diskusiou, ktorá ale nikdy nenadobudla také absurdné rozmery, ako teraz v prípade Petržalky.
zdroj: hnonline.sk
Štát zaplatil vyše štyristo miliónov eur za diaľnicu R1
19. 10. 2015
Súkromná rýchlostná cesta R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou vyšla štát od roku 2011 spolu na 411 miliónov eur. Toľko za ňu zaplatilo ministerstvo dopravy na splátkach odvtedy, čo sa dali v roku 2011 do užívania prvé úseky cesty.
Rýchlostná cesta R1 je vybudovaná a prevádzkovaná ako PPP projekt (projekt verejno-súkromného partnerstva). Ide o prvý a doteraz jediný takýto dopravný projekt na Slovensku, tvoria ho úseky z Nitry po Tekovské Nemce a obchvat Banskej Bystrice. Cestu postavila a teraz ju udržiava spoločnosť Granvia, ktorej platí štát ročné splátky. Tie sa pohybujú na úrovni približne 120 miliónov eur.
zdroj: hnonline.sk
Analytici upozorňujú na predražený obchvat Bratislavy
13. 10. 2015
Podľa analýzy je výstavba D4 predražená. Dôvodom majú byť údaje, ktoré rezort použil pri vyčíslení nákladov na stavbu projektu ako PPP. Tie označil inštitút za skreslené. Ministerstvo sa však bráni, ide o útok pred nadchádzajúcimi voľbami.
Diaľničný obchvat Bratislavy by nás podľa predpokladov mal vyjsť na 4,5 miliardy eur, súkromníkom by sme sa tak zaviazali, že ho budeme splácať 30 rokov. Zmluva však ešte nie je podpísaná. Nultý obchvat Bratislavy má odbremeniť kolabujúcu dopravu v Bratislave. Nemusí byť však tým najlepším riešením.
zdroj: hnonline.sk
Nová investícia v Brne ponúka príležitosť aj slovenským IT-čkárom
5. 10. 2015
Konica Minolta otvorila prevádzku prvého výskumného a vývojového R&D centra v Európe. Investícia nadväzuje na otvorenie inovačného centra BIC (Business Innovation Centre) Konica Minolta, ktoré sa tu uskutočnilo tento rok v marci.
eho úlohou je vyhľadávanie aktívnych obchodných príležitostí, zber nápadov a prianí od zákazníkov a vznik nových obchodných modelov. Na základe zadania od BIC sa špecialisti R&D centra následne postarajú o technologický vývoj a realizáciu inovačných riešení. Obe brnenské centrá by mali do troch rokov zamestnávať viac ako 100 IT odborníkov.
zdroj: hnonline.sk