Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
Trestný zákon - zmeny
3. 2. 2020
Cieľom novely zákona od 1. 1. 2020 bolo doplniť do Trestného zákona skutkovú podstatu nového trestného činu - Podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík a niektorých porúch sexuálneho zamerania (§ 372a), ktorý má ochraňovať spoločnosť voči podpore a verejnej propagácií rôznych sexuálnych patologických praktík a najzávažnejších porúch sexuálneho zamerania, ktorými sú pedofília, nekrofília a zoofília.
Najmä internet a sociálne siete dnes umožňujú rýchlejšie a jednoduchšie verejné šírenie správ aj rôzneho nemravného obsahu, preto je nevyhnutné stanoviť nové prísnejšie hranice pred týmito osobitnými formami obťažovania v oblasti mravnosti.
Návrh skutkovej podstaty tohto nového trestného činu je aj reakciou na doteraz publikované články o niektorých sexuálnych patologických praktikách, resp. poruchách sexuálneho zamerania, ktoré svojim obsahom tieto v spoločnosti propagovali, resp. ospravedlňovali, pričom trestnoprávna zodpovednosť takéhoto konania v Trestnom zákone Slovenskej republiky absentovala.
Podľa predkladateľov tohto návrhu zákona je nutné v Trestnom zákone vymedziť nové hranice pre možné verejné informovanie o rôznych sexuálnych patologických praktikách a najzávažnejších poruchách sexuálneho zamerania; keďže je potrebné nie len morálne, ale aj trestnoprávne, odsúdiť konanie, ktorého možným následkom je napríklad zvýšené páchanie trestných činov proti ľudskej dôstojnosti. Zavedenie takéhoto trestného činu tak predstavuje preventívne opatrenie vôbec voči vzniku obetí trestných činov proti ľudskej dôstojnosti. Verejné ospravedlňovanie, či hrubé zľahčovanie rôznych sexuálnych patologických praktík alebo porúch sexuálneho zamerania totižto môže u časti verejnosti, a najmä u rizikových jednotlivcov, vzbudiť dojem v spoločenskú akceptáciu takéhoto patologického sexuálneho konania, ktoré je v niektorých prípadoch v Trestnom zákone jednoznačne kvalifikované ako trestný čin, a teda môže rizikových jednotlivcov aj aktivizovať k súvisiacemu trestnému konaniu
Zmeny v zákone o športe
3. 2. 2020
Aplikačná prax ukázala, že nemožnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom, ako samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je žiaduca, nakoľko neprimerane obmedzuje zmluvnú voľnosť športovcov v kolektívnych športoch.
Profesionálny športovec bude môcť vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2).
Právnou úpravou sa umožní športovým organizáciám možnosť regulácie prestupov aj športovcov, ktorí vykonávajú športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie ako samostatne zárobkovo činné osoby na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51) alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2).
Predkladatelia predpokladajú pozitívne vplyvy pre športové organizácie, športovú komunitu a profesionálnych športovcov.
Občiansky zákonník – rozsiahla novela zákona
30. 1. 2020
Potreba prijatia novely Občianskeho zákonníka, ktorá nadobúda účinnosť 1. 12. 2019, vychádza z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2018 (PL. ÚS 10/2016-53), ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 25/2019 Z. z. Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode (ujme) na zdraví. V zmysle ustanovenia § 446 (v znení účinnom do 30. januára 2019) a nasledujúcich sa táto strata uhrádza, pokiaľ nie je uhradená nemocenskými dávkami a invalidným, resp. čiastočne invalidným dôchodkom podľa predpisov o sociálnom poistení. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom vo forme opakujúcich sa peňažných plnení v závislosti od priemerného zárobku poškodeného pred poškodením na zdraví. Podľa danej právnej úpravy sa poškodenému namiesto náhrady škody má poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje rovnako ako úrazový príplatok, príp. úrazová renta podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čo je spravidla nižšia suma ako tá, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku jeho pracovnej neschopnosti, príp. v období po jej skončení. Tým, že Občiansky zákonník zaviedol právnu úpravu, v zmysle ktorej sa nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, obmedzil mu legislatívne subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku. Z poškodeného sa v takomto prípade stáva fiktívny poistený, keďže namiesto náhrady škody môže od škodcu požadovať len fiktívnu úrazovú dávku, ako keby bol úrazovo poistený, hoci za škodu mu zodpovedá konkrétny subjekt v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu a stratu na majetku je schopný presne vyčísliť. Dokonca ani v prípade škody spôsobenej úmyselne, príp. hrubou nedbanlivosťou poškodený nemôže od škodcu požadovať viac ako poškodený v pracovnom pomere od Sociálnej poisťovne. Takáto úprava nie je súladná s obdobnými právnymi úpravami v ostatných členských štátoch Európskej únie a vzhľadom k tomu, že úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia, popiera základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti.
Súbor opatrení v zákone o sudcoch
28. 1. 2020
Novela zákona predstavuje súbor opatrení, ktorými sa má zabrániť aktívnemu vykonávaniu funkcií sudcov, u ktorých existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva a prokurátorov, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry a dobrá povesť prokuratúry.
O návrhu predsedu súdnej rady, ministra spravodlivosti alebo predsedu najvyššieho súdu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, z uvedeného nového dôvodu, bude rozhodovať Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgánu sudcovskej legitimity a správy súdnictva. Pri prokurátoroch bude o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora rozhodovať generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov alebo, v prípade konania bez návrhu, s jej predchádzajúcim súhlasom.
Tak pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu ako aj pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora sa ustanovila doba pozastavenia, kým nepominú dôvody, avšak najviac na šesť mesiacov s možnosťou jeho predlženia o ďalších najviac šesť mesiacov.