Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
U.S. Steel láka desiatky ľudí na odchod
20. 1. 2016
Východoslovenské oceliarne U. S. Steel našli elegantný spôsob, ako sa zbaviť desiatok svojich zamestnancov. Tým, ktorí sa v tejto košickej firme rozhodnú pre odchod do predčasnej penzie, vyplatia štedré odstupné – až desaťnásobok mzdy.
Keďže priemerný plat v administratíve oceliarní dosahuje 1900 eur, priemerné odstupné by sa mohlo pohybovať na úrovni 19-tisíc eur.
Odborári odhadujú, že z fabriky by takto mohli odísť desiatky ľudí, maximálne sto zamestnancov. „Odchody budú síce na báze dobrovoľnosti, ale podmienené zrušením pracovného miesta. Nadriadení preto musia skúmať, či dokážu danú pozíciu skumulovať s inou a umožnia tak zamestnancovi odísť. V opačnom prípade to možné nie je. Neodíde každý, kto chce,“ hovorí pre HN odborársky šéf U. S. Steel Košice Mikuláš Hintoš.
zdroj: hnonline.sk
V počte vyrobených áut na tisíc obyvateľov zvýšilo Slovensko svoj náskok
11. 1. 2016
Na Slovensku bolo v roku 2015 podľa predbežných výsledkov vyrobených viac ako jeden milión automobilov. Automobilový priemysel tak prekonal pomyselnú hranicu, ku ktorej sa blížil s vyrobeným počtom 971 160 vozidiel už v roku 2014, ktorý odborníci hodnotili ako úspešný.
Súčasne slovenský automobilový priemysel potvrdil stabilne silnú pozíciu v domácej ekonomike. Uviedli to dnes v Bratislave na stretnutí s novinármi predstavitelia Združenia automobilového priemyslu SR (ZAP SR).
Podiel automobilovej výroby na slovenskom priemysle predstavuje až 44 percent, pričom ďalším pozitívom už niekoľko rokov zostáva svetové prvenstvo Slovenska v počte vyrobených automobilov na 1000 obyvateľov. V roku 2014 to bolo 179 automobilov, v roku 2015 sa ich počet zvýšil na 184.
Automobilová výroba sa na priemyselnom exporte Slovenska podieľala 35 percent. Tento priemyselný sektor zamestnával viac ako 80-tisíc ľudí a vrátane indukovaných pracovných miest vytvára pracovné príležitosti pre viac ako 200-tisíc zamestnancov.
zdroj: hnonline.sk
Taliani sa balia, Česi dostanú naše elektrárne
17. 12. 2015
e tu dohoda. Podiel talianskej skupiny Enel v Slovenských elektrárňach prejde už čoskoro do rúk energetického gigantu EPH z portfólia Daniela Křetinského, Patrika Tkáča a súkromných akcionárov zo skupiny J&T. Podľa informácií HN má dôjsť k podpisu zmluvy medzi Enelom a EPH už tento piatok.
O podiel v Slovenských elektrárňach má záujem aj slovenská vláda. Chcela by sa dostať k 17-percentnému balíku akcií. Keďže už dnes Slovensko vlastní 34 percent akcií, získala by v elektrárňach väčšinu. Dosiahnuť to chce prostredníctvom memoranda medzi štátom a Enelom – včera to oznámil premiér Robert Fico po rokovaní vlády. Šéf rezortu hospodárstva Vazil Hudák pritom už dostal od vlády na vyjednávanie zelenú. K detailom o obsahu memoranda sa však včera ministerstvo nevyjadrilo. Fico by chcel vyjednať predkupné právo na kúpu elektrární na šesť mesiacov. Do pol roka by sa tak vláda rozhodla, či akcie odkúpi, alebo prenechá ďalším záujemcom. Stalo by sa tak až po spustení tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Tretí blok má byť dokončený koncom roka 2016, štvrtý o rok neskôr.
zdroj: hnonline.sk
Čierne zlato čakajú poklesy, doplatia na to svetové ekonomiky i firmy.
14. 12. 2015
Stále klesajúca cena ropy, ktorá sa drží na takmer sedemročných minimách, ako aj neochota znížiť výrobu zo strany producentov, vedie spoločnosti aj krajiny k núdzovým opatreniam. V hre už totiž sú nielen zisky, ale i samotné prežitie firiem a ekonomík.
rajiny Perzského zálivu na vyrovnanie strát zavádzajú prvýkrát v histórii spotrebiteľské dane, Rusko chce nad cenou ich ropy väčšiu kontrolu. Ropa Brent v piatok poklesla na úroveň 39 dolárov za barel, ešte hlbšie sa prepadla severoamerická WTI. Súčasná cena ropy Brent sa pohybuje okolo 40 dolárov za barel. V piatok sa dokonca dostala tesne pod 39 dolárov, čo je najnižšia úroveň od decembra 2008. Dosiahla tak nové sedemročné minimum.
zdroj: hnonline.sk