Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
Čínskym podnikom v tomto roku stúpol zisk o 34,3 %
28. 3. 2011
Zisk čínskych priemyselných podnikov za prvé 2 mesiace v tomto roku dosiahol o 34,3% viac, ako v rovnakom období minulého roka.
Podľa centrálneho štatistického úradu bol prebytok 645,5 miliardy CNY (69,71 miliardy eur). V januári a februári 2010 bol však medziročný rast ich zisku v porovnaní s predchádzajúcim rokom 119,7 %. Úrad informoval, že údaje o zisku firiem, ktorých ročné výnosy dosahujú 20 a viac miliónov CNY, bude uverejňovať každý mesiac.
Analytici očakávajú ďalšie spomalenie rastu v ekonomike
28. 3. 2011
Bankoví analytici očakávajú v 1. štvrťroku 2011 ďalšie spomalenie rastu slovenskej ekonomiky.
Kým v poslednom kvartáli 2010 rástla podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR o 3,5-%, pre tento štvrťrok očakávajú analytici rast na úrovni 3,4 %. Analytici súčasne so spomalením rastu HDP očakávajú v aktuálnom štvrťroku mierne zrýchlenie medziročného rastu spotrebiteľských cien, a to na 3,4 %, čo je o 0,1 % viac, ako v predchádzajúcom kvartáli.
Štát navrhuje predať Slovak Telekome Nemcom
24. 3. 2011
Pre štát by bola najefektívnejšia možnosť, keby svoj 49-% podiel v spoločnosti Slovak Telekom predal majoritnému akcionárovi Deutsche Telekom AG.
Vyplýva to z Analýzy ekonomickej výhodnosti držania akcií, ktorú pripravili rezort financií a Fond národného majetku. Materiál vzala na vedomie vláda.
Fond chce začať s predajom teplárni čim skôr
24. 3. 2011
Privatizácia šiestich najväčších teplárenských spoločností, ktoré sú zatiaľ vo vlastníctve štátu, by sa mala uskutočniť predajom ich 100-% podielu formou verejnej súťaže s medzinárodnou účasťou.
Odporúča to Fond národného majetku v materiáli vypracovanom spoločne s ministerstvom hospodárstva a rezortom financií, ktorý vzal na vedomie vládny kabinet.