Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
Regionálna investičná pomoc
6. 3. 2024
Novela zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reaguje na krízu, ktorá spôsobila naliehavú potrebu znižovania závislosti Slovenskej republiky a Európskej únie od fosílnych palív urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizáciou priemyslu a podporou investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Aj vzhľadom na globálne výzvy hrozilo odklonenie investícií do týchto odvetví v prospech tretích krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru. Investície v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo majú byť zamerané na riešenie kľúčových aspektov závislosti od fosílnych palív a na podporu intenzívnej transformácie smerom k cieľom plánu REPowerEU. Na účely podpory týchto investícií sa zavádza mimoriadna investičná pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorá je založená na už existujúcej regionálnej investičnej pomoci. Zákon sa zameriava na vytýčenie špecifických pravidiel a podmienok pre mimoriadnu investičnú pomoc, pričom vo všetkých ostatných aspektoch primerane aplikuje pravidlá a podmienky poskytovania regionálnej investičnej pomoci. Tento prístup bol zvolený z dôvodu efektívne nastaveného systému poskytovania regionálnej investičnej pomoci, veľkej podobnosti regionálnej a mimoriadnej investičnej pomoci a z dôvodu potreby čo najrýchlejšieho zavedenia podpory investícií v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo do praxe. Právna úprava sa do veľkej miery opiera o dočasný krízový rámec, pričom špecifické podmienky budú upravené nariadením vlády Slovenskej republiky. Ambíciou zákona nebolo komplexne riešiť transformáciu hospodárstva, ale zavedením mimoriadnej investičnej pomoci motivovať investorov pôsobiacich v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a vybavenia na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého, k umiestneniu nových investícií na území Slovenskej republiky.
K
Výroba, označovanie predaj tabakových výrobkov
6. 3. 2024
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prijatie delegovanej smernice, pokiaľ ide o zrušenie určitých výnimiek týkajúcich sa zahrievaných tabakových výrobkov, ustanovila povinnosť najneskôr do 23. júla 2023 prijať zákony a iné právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
Právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je v súlade s právom Európskej únie. Zákon nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
K
Štátna podpora nájomného bývania
5. 3. 2024
Súčasná platná právna úprava zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania obsahuje relatívne podrobnú právnu úpravu Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy jej orgánov.
Zákonom č. 231/2023 Z. z. sa uskutočnilo viacero podstatných zmien. Medzi tieto zmeny patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá bola dovtedy upravená v jej stanovách. To znamená, že členovia predstavenstva agentúry boli volení a odvolávaní NRSR na návrh aspoň pätnástich poslancov na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry bolo pritom možné odvolať len z taxatívne vymedzených dôvodov (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony alebo nespôsobilosť zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po dlhší čas ako šesť mesiacov). Takáto právna úprava bola značne neštandardná. Podľa rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky „voľbou členov predstavenstva agentúry v národnej rade získavajú títo silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci“. Zároveň uviedla, že takúto právnu úpravu možno považovať za „ústavne nesystémový krok zákonodarcu, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, kedy výkonná zložka moci (vláda Slovenskej republiky) bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch.“ Dochádzalo k praktickému znemožneniu toho, aby zakladatelia agentúry mohli realizovať svoj vplyv na zloženie štatutárneho orgánu agentúry, ktorý v zmysle stanov agentúry riadi všetku činnosti agentúry a koná v jej mene. V nadväznosti na uvedené sa ustanovila zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva agentúry, pričom sa ustanovilo, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú funkčnosť agentúry. V nadväznosti na tieto zmeny a účel zákona sa zaviedlo prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa tieto zmeny týkajú aj členov predstavenstva ustanovených do funkcie predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona.
K