Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Prezident podpísal novelu meniacu podmienky podpory vidieka z európskych peňazí
18. 7. 2024
Cieľom vládnej novely zákona je umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. Umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. To je cieľom vládnej novely zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Kancelárie prezidenta.
Štátu totiž podľa ministerstva financií, ktoré návrh predložilo, hrozia v prípade nevyčerpania finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do konca tohto roka značné hospodárske škody.
"Výhodou finančných nástrojov v porovnaní s nenávratnými finančnými príspevkami je najmä ich návratný charakter, vďaka ktorému je možné takto alokované finančné prostriedky použiť opakovane, čím sa ich potenciálny účinok znásobuje. Dosahuje sa pákový efekt, ktorý umožňuje zapojenie finančných prostriedkov z ďalších zdrojov," priblížil v dôvodovej správe rezort financií.
Cieľom je tiež zaviesť flexibilnejšiu a rýchlejšiu úpravu vracania prostriedkov z finančného nástroja v prípade zistenia nezrovnalosti. Rezort financií pripomenul, že v takomto prípade bolo doteraz nutné finančné prostriedky vracať celou štruktúrou subjektov zapojených do implementácie týchto nástrojov, čo bolo neflexibilné a časovo náročné.
"Navrhovaná úprava má zaviesť možnosť na každej úrovni implementácie finančných nástrojov vrátiť finančné prostriedky, pri ktorých bola identifikovaná nezrovnalosť, o úroveň vyššie a použiť znova subjektom, ktorý túto nezrovnalosť nespôsobil," doplnil predkladateľ.
Zákon nadobudne účinnosť 1. augusta tohto roka.
S
Priemysel sa vrátil k vyšším výkonom, produkcia stúpla na čele s dopravnými prostredkami
11. 6. 2024
Celkovo z 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon 11, medzi nimi väčšina ťažiskových odvetví slovenského priemyslu. Priemyselná produkcia Slovenska v apríli 2024 medziročne vzrástla o 6,3 percenta. Po výraznom marcovom prepade sa priemysel vrátil k vyšším výkonom, ktoré pretrvávali od augusta minulého roka. Celkovo z 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon 11, medzi nimi väčšina ťažiskových odvetví slovenského priemyslu. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia zvýšila o 3,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu vo štvrtom mesiaci tohto roka mal výrazný nárast vo výrobe dopravných prostriedkov. Tá vykázala vyšší medziročný výkon prvýkrát v tomto roku. Kým v marci sa prepadla až o takmer 15 percent, v apríli vďaka 15,9 percenta rastu tak najviac prispela k zvýšeniu priemyselnej produkcie. K pozitívnemu vývoju celého priemyslu prispel aj pokračujúci medziročne významne vyšší výkon v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. V apríli odvetvie vykázalo rast o 32,9 percenta.
O vyše pätinu vyššiu produkciu ako pred rokom vykázala tiež výroba elektrických zariadení (o 23,5 percenta) či výroba potravín (o 21,4 percenta). Do plusových čísiel sa po takmer dvoch rokoch dostala aj výroba výrobkov z gumy a plastu, medziročne stúpla o 4,4 percenta.
Najviac nadol ťahalo priemysel takmer 11 percent zníženie výkonu vo výrobe kovov. Ďalej pokračoval výrazný prepad v ťažbe a dobývaní, kde produkcia najmä v dôsledku zatvorenia baní klesla až o 39,3 percenta. Celkovú produkciu ovplyvnil aj pokles o 7,3 percenta vo výrobe strojov a zariadení.
Priemyselná produkcia v súhrne za január až apríl vzrástla medziročne o 0,5 percenta. Vyšší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo päť z celkovo 15 sledovaných odvetví (špeciálnych priemyselných zoskupení).
Najvýznamnejšie výsledok ovplyvnil vyše štvrtinový (27,4 percenta) rast v dodávke elektriny a plynu a o viac ako 15 percent navýšenie vo výrobe elektrických zariadení. Priemysel brzdila najmä výroba dopravných prostriedkov, ktorá vykázala za prvé štyri mesiace 2024 medziročný pokles o 2,7 percenta a tiež o 40 percent nižší výkon v ťažbe spôsobený útlmom baníctva.
S
Cestovné kancelárie hlásia oživenie turizmu
10. 6. 2024
V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. Služby slovenských cestovných kancelárií a cestovných agentúr v roku 2023 využilo vyše 1,1 milióna osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali 66-percentný nárast klientov a dorovnali sa tak hodnotám rokov pred pandémiou. V piatok o tom informoval Štatistický úrad. Po troch rokoch ovplyvnených pandémiou sa dostali cestovné kancelárie na čísla rekordného roku 2018, zmenila sa však štruktúra ich klientov.
"Pribudli najmä Slováci cestujúci do zahraničia, ubudlo cudzincov dovolenkujúcich na Slovensku. Bolo ich o 40 percent menej ako pred pandémiou. Pokračoval rast záujmu o exotickejšie destinácie," priblížil Štastistický úrad. V prvých dvoch rokoch pandémie cestovných kancelárii prišli o približne 80 až 90 percent klientov, ročne s nimi cestovalo menej ako 230-tisíc osôb. V nasledujúcom roku 2022 síce počet klientov prudko vzrástol, stále však dosahoval iba mierne nadpolovičné hodnoty najlepších rokov 2018 - 2019. Najväčší, trojštvrtinový podiel na organizovanom cestovnom ruchu tvorili dovolenky obyvateľov Slovenska v zahraničí. Za hranice Slovenska vycestovalo vlani organizovane 825-tisíc osôb. Medziročne počet zahraničných pobytov vzrástol o 78 percent a bol dokonca o pätinu vyšší aj v porovnaní s obdobím pred pandémiou.
Na zahraničnú dovolenku vycestovalo vlani prostredníctvom cestovnej kancelárie najviac obyvateľov Slovenska od roku 2000. Najčastejšie si vyberali destinácie Turecko, Grécko, Egypt a Tunisko," uviedla Veronika Töröková, riaditeľka odboru metodiky a syntézy podnikových štatistík Štatistického úradu. Egypt a Tunisko sa tak opäť vrátili na čelo rebríčka TOP 10 destinácií. Súčasne do týchto štyroch krajín smerovalo spolu viac ako 50 percent klientov cestovných kancelárií.
Z hľadiska dynamiky medziročného vývoja sa podľa Štatististického úradu naďalej zvyšoval záujem o exotickejšie destinácie, najmä Vietnam a Kubu, ale aj Tunisko, Kapverdy, Spojené arabské emiráty a Omán. Nárasty počtu klientov cestujúcich do týchto krajín boli niekoľkonásobné. Až 14-násobne vyšší záujem oproti predchádzajúcemu obdobiu zaznamenal Vietnam, Kuba prilákala 11-násobne vyšší počet klientov. Nákup dovoleniek prostredníctvom cestovných kancelárii do tradičných letných destinácií ako Bulharsko, Chorvátsko a Taliansko síce tiež minulý rok rástol, ale zďaleka nedosiahol predkovidovú úroveň. Záujem o tieto destinácie bol v porovnaní s rokom 2019 len približne polovičný.
zrástol aj počet klientov, ktorí prostredníctvom cestovných kancelárii cestovali v rámci Slovenska. Domáci organizovaný cestovný ruch medziročne zvýšil počty klientov o štyri percentá, na 84-tisíc osôb. Ich počet dokonca prekonal hodnoty spred pandémie (r. 2019) o viac ako desať percent. Pričinili sa o to najmä cestovné kancelárie a agentúry so sídlom v Žilinskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Najväčší, dvojnásobný nárast domácich hostí oproti roku 2019 dosiahli subjekty so sídlom v Žilinskom kraji.
V
Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V