Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Inflácia láme rekordy
2. 5. 2022
Inflácia v eurozóne sa v apríli zrýchlila a dostala sa na nový rekord. Index spotrebiteľských cien medziročne stúpol o 7,5 percenta po náraste o 7,4 percenta v marci, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom rýchlom odhade. Motorom inflácie zostáva prudké zdražovanie energií, ktorých ceny v apríli vyskočili o 38 percent (v marci plus 44,4 percenta).
Ceny potravín, alkoholu a tabaku vzrástli o 6,4 percenta (plus päť percent), priemyselných tovarov mimo energií o 3,8 percenta (plus 3,4 percenta) a služieb o 3,3 percenta (plus 2,7 %'percenta).
V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili o 0,6 percenta.
Stavbári krachujú, projekty opúšťajú aj za ceny pokút
29. 4. 2022
Už pandémia predražila stavebné materiály, teraz situáciu zhoršuje vojna na Ukrajine. Firmy to v niektorých prípadoch núti objednávky rušiť, v lepších zákazníkovi predostrú vyšší účet.
„Dom bol už rozostavaný, mal obvodové múry. Tesne pred kolaudáciou nám však developer oznámil, že zvyšuje cenu domu, napriek dohode, o 13 percent,“ hovorí o svojej skúsenosti účastníčka diskusného fóra Modrý koník.
Stavebné náklady v eurozóne tento mesiac narástli o 19 percent, posledný údaj zo Slovenska však prekročil 27 percent. Materiály podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika v niektorých prípadoch narástli až o 300 percent. To všetko viedlo k tomu, že nálada v tomto jedinom odvetví v apríli klesla už druhý mesiac za sebou. Ide o najhorší výsledok v tomto roku.
V
Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov
25. 4. 2022
Po novele zákona o organizácii pracovného času v doprave nesmie byť priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná práca je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
Do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku a čas pracovnej pohotovosti. Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Ide o čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce. V prípade, ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu. Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
Problematiku pracovného času podľa konkrétneho druhu dopravy upravuje zákon o pracovnom čase v doprave špeciálne. Podľa schválenej novely napríklad v čase mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu bude môcť denný pracovný čas rušňovodiča dosahovať až maximum 15 hodín.
K
Zmeny v organizácii pracovného času v doprave
25. 4. 2022
Zákon o organizácii pracovného času v doprave vytvára zákonné vymedzenie minimálnych požiadaviek pre výkon jednotlivých druhov dopravy, ustanovuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave.
Zákon upravuje pravidlá týkajúce sa vykonávania cestných kontrol a kontrol dopravných podnikov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v uvedených oblastiach. Subsidiárne sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave vzťahuje Zákonník práce.
NR SR prijala 20. októbra 2021 zákon č. 407/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, ďalej zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Novela zákona nadobudla účinnosť dňa 2. februára 2022. Primárnym cieľom novely zákona je zjednotenie pravidiel vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie a transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057”). Zároveň sa predmetným návrhom zabezpečí vykonanie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov.
Schválené znenie zákona s účinnosťou od 2. februára 2022 zjednotilo pravidlá vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie. Určuje, že medzinárodná doprava v tranzite cez územie členského štátu nepredstavuje vysielanie a zároveň určuje, ktoré dopravné činnosti majú výnimku z pravidiel týkajúcich sa vysielania, a to najmä v súvislosti s bilaterálnymi prepravami medzi členskými štátmi Európskej únie. Kabotážna preprava bude považovaná za vysielanie. Informácie a doklady k vysielaniu sa budú vymieňať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, ktorý je už v súčasnosti využívaný na spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou.
K