Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Trestný zákon po novom
8. 4. 2022
Cieľom novely zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon je odstrániť problém spočívajúci v neprimerane prísnom postihovaní prechovávateľov alebo užívateľov marihuany, tiež umožniť zníženie už uložených trestov za taký trestný čin, ktorý bude po novom trestaný miernejšie.
Právna úprava poznala prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov pre vlastnú potrebu s určením maximálnych kvantitatívnych limitov počítaných podľa obvykle jednorazovej dávky. Tie sa už dnes vzťahujú aj na prechovávateľov marihuany.
Zavádza sa v súvislosti s vyššie uvedeným účelom osobitná skutková podstata prechovávania omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú potrebu za zachovania množstevných limitov, s nižšou hornou hranicou trestnej sadzby – vo výške jedného roka a dvoch rokov.
V záujme prevencie sa však v prípadoch prechovávateľov trestaných podľa § 171 ods. 1 alebo 2 tiež má ponovom v § 40 umožniť, aby súd podmienečne upustil od ich potrestania v prípade, že páchateľ (prechovávateľ omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú potrebu) bude súhlasiť s ochranným liečením podľa § 73.
Zavádza sa, aby páchatelia, ktorí sa trestného činu prechovávania drog nad množstvá považované v § 135 za množstvá vlastnej potreby (a to často iba mierne prekračujúc 10 dávok), dopustia v súvislosti s omamnou alebo psychotropnou látkou z rastlín rodu konopa, boli tiež potrestaní trestom s nižšou hornou hranicou trestnej sadzby – odňatím slobody na 3 roky až 7 rokov (namiesto doterajších 3 až 10 rokov), a v prípade recidívy trestom na 5 rokov až 10 rokov (nový § 172 ods. 2) namiesto doterajších 10 až 15 rokov. Odseky 3, 4 a 5 v § 172 budú upravovať ten istý skutok vo vzťahu k iným drogám, a tiež dílerstvo, kde zostáva právna úprava a aj výška trestu zachovaná v rovnakej výške ako je tomu doteraz, kopírujúc doterajšie znenie § 172. Odseky 6, 7 a 8 upravujúce kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného činu zostávajú zachované a majú aj v prípade látky z rastlín rodu konopa zabezpečiť rovnako vysoké tresty ako v prípade ostatných drog – ide tu totiž o tresty pre tých, ktorí drogy prechovávajú vo veľkom rozsahu alebo ich distribuujú deťom, či prípadne spôsobia závažný následok ako je ťažká ujma na zdraví alebo smrť.
V ust. § 173 ods. 1 o prechovávaní predmetu na výrobu drog (kam sa v praxi niekedy radí i pestovanie rastlín z rodu konopa) sa odstraňuje spodná hranica trestnej sadzby (doteraz to bol jeden rok), s cieľom umožniť súdom zohľadniť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu a odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona.
K
Realitný trh prišiel o tretinu bytov na prenájom
8. 4. 2022
Časť „ležiakov“ na prenájom, ktoré boli dlhšie nechcené medzi realitnými ponukami, sa už minula. Niektorí z odídencov si totiž v snahe nájsť na Slovensku bezpečné útočisko zvolili aj drahé nehnuteľnosti.
„Ukrajinci si prenajali napríklad byty, respektíve rodinné domy, s cenovkou nad dvetisíc eur za mesiac,“ vysvetľuje Viktor Obtulovič, odborník na reality zo spoločnosti FinGo.sk.
To, že od začiatku konfliktu u našich východných susedov vyskočil záujem o tento typ bývania, potvrdzujú aj dáta, ktoré exkluzívne pre HN poskytol realitný portál Nehnuteľnosti.sk.
V
Zmena vo verejnom obstarávaní
5. 4. 2022
V článku VI novely zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie sa realizuje a napĺňa jedna z nosných téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Primárnym cieľom právnej úpravy je zefektívniť súčasný systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Rozhodovacia prax v oblasti posudzovania verejného obstarávania a aplikácia zákona o verejnom obstarávaní v súčasnosti nie je jednotná v prípade zákaziek financovaných z fondov Európskej únie. Cieľom právnej úpravy je preto nastaviť vhodný model kontroly verejného obstarávania financovaného z prostriedkov Európskej únie so snahou o sprehľadnenie a unifikovanie požiadaviek na verejné obstarávanie, zvýšiť kvalitu a jednoznačnosť procesu verejného obstarávania a urýchliť, zefektívniť proces kontroly verejného obstarávania projektov financovaných z Európskej únie so zámerom implementovať kvalitné a hospodárne zákazky vo verejnom priestore.
K
NBS varuje pred rizikom cenovej korekcie na realitnom trhu
4. 4. 2022
Vývoj cien bývania sa dostáva do pásma vysokého rizika cenovej korekcie. Hovorí o tom kompozitný index na hodnotenie vývoja cien bývania, ktorý sa vo štvrtom štvrťroku 2021 viditeľne zvýšil.
Upozornila na to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnom materiáli o ekonomickom a menovom vývoji. Konštatuje tiež, že kúpa vlastnej nehnuteľnosti momentálne vyzerá byť v porovnaní s bývaním v podnájme relatívne drahšia ako v minulosti.
K rastu kompozitného indexu podľa NBS prispeli všetky komponenty, najviac pomer ceny k nájomnému, ceny k príjmu a reálna cena.
"Po takmer dvoch rokoch sa uzatvárajú nožnice medzi celkovým kompozitným indexom a indexom hodnotiacim zvlášť ceny bytov. Ide o dôsledok zrýchlenia rastu cien bytov na konci roka 2021," uvádza centrálna banka.
Nájomné vo štvrtom štvrťroku prvýkrát od začiatku roka 2020 zaznamenalo medziročný rast (2,6 percenta). Podľa NBS však ide najmä o vplyv bázického efektu. V medzištvrťročnom porovnaní je dokonca mierny pokles.
Oproti úrovniam pred vypuknutím pandémie zaostáva stále o 15 percent. Kúpa vlastnej nehnuteľnosti tak podľa NBS vyzerá byť v porovnaní s bývaním v podnájme relatívne drahšia ako v minulosti.
Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie vo štvrtom štvrťroku 2021 vzrástli oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 6,6 percenta. Medziročné tempo rastu dosiahlo 22,1 percenta.
V