Zmeny v obchodnom registri
13. 7. 2023
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, je odbúrať povinnosť evidencie druhu a čísla dokladu totožnosti u konečných užívateľoch výhod v obchodnom registri a v registri mimovládnych organizácií.
Podľa platnej právnej úpravy sa vyžaduje zapisovať do uvedených registrov údaje o druhu a čísle dokladu totožnosti. Táto právna úprava bola zavedená zákonom č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Faktom však je, že ani z AML smerníc ani z iných záväzkov Slovenskej republiky nie je možné odvodiť požiadavku na evidenciu údajov o druhu a čísle dokladov totožnosti o konečných užívateľoch výhod v príslušných registroch. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že evidencia druhu a čísla dokladu totožnosti je problematická aj s ohľadom na situácie, kedy dochádza k vydaniu nového dokladu totožnosti, čo núti zapísané osoby aktualizovať údaje zapísané v dotknutých registroch, a teda ide o zbytočnú administratívnu záťaž. Uvedené platí o to viac, že nedávne zneplatnenie certifikátov v občianskych preukazoch slúžiacich na vyhotovovanie elektronického podpisu viedlo k hromadným výmenám občianskych preukazov, čo následne spôsobuje hromadné zmenové konania najmä vo vzťahu k podnikateľom zapísaným do obchodného registra. Pôvodným zámerom zavedenie tejto evidencie bolo dosiahnutie stavu jednoznačnej identifikácie fyzickej osoby, ktorá je konečným užívateľom výhod. Na dosiahnutie tohto zámeru však plne postačuje rodné číslo ako jednoznačný identifikátor fyzickej osoby. Berúc do úvahy skutočnosť, že konečnými užívateľmi výhod nie sú len a výlučne občania Slovenskej republiky, tak nie je namieste rezignovať na evidenciu druhu a čísla dokladu totožnosti úplne, pretože v prípade cudzincov títo častokrát nedisponujú rodným číslom či obdobným jednoznačným identifikátorom. Z tohto dôvodu sa preto podľa právnej úpravy bude vyžadovať evidencia druhu a čísla dokladu totožnosti len v prípade osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky. Predkladateľ považuje zvolené riešenie za dostatočne vyvážené z hľadiska jeho praktických dopadov.
Na účely dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa bola potrebná novelizácia zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K
Hotely v auguste zlomili rekord v počte domácich hostí
25. 10. 2021
Augustová návštevnosť hotelov a penziónov zlomila rekord počtu domácich hostí, bolo ich medziročne viac o 4,4 percenta a v porovnaní s predpandemickým rokom 2019 dokonca viac o vyše 15 percent. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad. Slováci však prepad návštevnosti cudzincov nenahradili.
Štatistici spresnili, že z vyše 530-tisíc Slovákov takmer polovica strávila dovolenku v Žilinskom a Prešovskom kraji. "Ani tieto hodnoty však nenahradili stále výrazný prepad cudzincov. Celková návštevnosť zaostávala medziročne o 2,4 percenta a za rovnakým obdobím spred pandémie o 15,7 percenta," poznamenali štatistici.
V auguste tohto roka navštívilo ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku dokopy takmer 668-tisíc osôb. Bol to podľa úradu o niečo nižší počet ako pred rokom a stále výrazne menej ako pred dvomi rokmi, keď ubytovacie služby využilo 792-tisíc hostí.
V
Slovensko vlani hospodárilo oproti odhadom lepšie
20. 10. 2021
Slovensko vlani hospodárilo oproti skorším odhadom lepšie, napriek tomu ale deficit verejných financií proti obdobiu pred vypuknutím koronavírusovej krízy výrazne vzrástol.
Oznámil to dnes Štatistický úrad. K revízii údajov prispel hlavne lepší výber dane z príjmov firiem. Deficit verejných financií Slovenska vlani dosiahol v prepočte 5,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), ešte na jar krajina podľa predbežných údajov vykazovala vlaňajší schodok na úrovni 6,16 percenta výkonu ekonomiky.
Predvlani hospodárilo Slovensko s deficitom 1,33 percenta HDP. V súvislosti s pandémiou Slovensko vlani prvýkrát od roku 2009 zaznamenalo pokles ekonomiky a vyššie výdavky napríklad na kompenzácie negatívnych dopadov epidémie choroby covid-19.
Podiel verejného dlhu Slovenska na výkone ekonomiky vlani výrazne vzrástol, na rozdiel od predchádzajúcich údajov sa ale udržal pod hranicou 60 percent HDP, ako to vyžadujú pravidlá Únie, ktoré ale kvôli dopadom covidu-19 boli dočasne pozastavené.
V
Ceny naďalej rastú, inflácia je najvyššia za desať rokov
15. 10. 2021
Rast cien na Slovensku pokračuje, čo sa odzrkadlilo aj na inflácii. Tá bola v septembri na úrovni 4,6 percenta, čo je najvyššia hodnota od novembra 2011. Informoval o tom štatistický úrad.
Odborníci upozornili, že za rastom inflácie je najmä zvyšujúca cena potravín. "Novou položkou, ktorá výrazne ovplyvnila rast cien medziročne aj medzimesačne, bol prudký rast cien školského stravovania. K celkovej hodnote medziročnej inflácie od jari prispievajú aj vyššie ceny palív, medziročné rasty nad 20 percent si pripisujú už piaty mesiac po sebe," informuje úrad.
Potraviny, ktoré spolu s nákladmi na bývanie a energie tvoria značnú časť výdavkov slovenských domácností, zdraželi medziročne o 4,3 percenta, najviac od vlaňajšieho mája. Z potravín stúpli najmä ceny zeleniny a ovocia, v medziročnom porovnaní zlacnel len cukor a cukrovinky.
V
Výrazný prepad automobiliek ťahá dole celý priemysel
13. 10. 2021
Slovenský priemysel v auguste rástol už iba nepatrne, celozávodné dovolenky a nedostatok čipov ovplyvnili výkony automobiliek. Stavebná produkcia v medziročnom porovnaní vzrástla, naďalej však zaostáva za výkonmi z obdobia pred vypuknutím epidémie choroby covid-19. Informoval o tom dnes štatistický úrad.
Produkcia slovenského priemyslu v auguste v medziročnom porovnaní vzrástla o 0,8 percenta, tempo jej rastu sa tak spomalilo štvrtý mesiac po sebe. Výkony priemyslu iba nepatrne zaostali za obdobím pred koronakrízou. Medzimesačne sa priemysel prepadol o sedem percent.
Takmer o tretinu oproti vlaňajšku v auguste klesli výkony v sektore výroby dopravných prostriedkov, ktorý je hlavným motorom slovenského hospodárstva. V lete produkciu automobilov tradične ovplyvňujú dovolenky, tento rok však automobilky čelia aj nedostatku polovodičových súčiastok, kvôli ktorému už opakovane prerušovali výrobu.
Stavebná produkcia v auguste medziročne vzrástla o 4,2 percenta, a to vďaka prácam v zahraničí. Za úrovňou z augusta roku 2019, teda pred epidémiou covidu-19, výkony slovenského stavebníctva zaostávajú takmer o šestinu.
V