Zmena životného minima
16. 9. 2022
Od 1. 7. 2022 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy, či nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.
O navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty), pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. Ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy životného minima, ktoré boli ustanovené posledným Opatrením MPSVR.
Podľa údajov Štatistického úradu SR nadobudol za obdobie 1. štvrťroka 2022 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2021:
• koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117
• koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.
Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Nakoľko sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Suma životného minima platná od 1. 7. 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. 6. 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t.j. 218,06 € x 1,075 = 234,42 €.
Dňa 23. 6. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima nasledovne:
· 234,42 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
· 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
· 107,03 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
K
Zmeny v sociálnom poistení
30. 5. 2017
V súvislosti zo zmenou exekučného poriadku sa mení aj zákon o sociálnom poistení. Napriek tomu, že sa výsledky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne za súčasného legislatívneho rámca každoročne zlepšujú, nemožno opomenúť negatívne dopady na dlžníkov, ktoré so sebou vymáhanie prináša minimálne v podobe trov exekúcie.
Zmenou v zákone sa eliminujú negatívne dopady a predpokladá sa zároveň pozitívny dopad najmä v prípadoch špekulatívnych postupov, ktorými sa dlžníci Sociálnej poisťovne snažia brániť nútenému výkonu rozhodnutia napr. zlučovaním firiem, predajom obchodných podielov, zánikom firiem a ďalšieho zakladania spoločností osobami, ktoré zapríčinili úpadok predchádzajúcich firiem s dlhmi voči Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia rozhoduje na základe štátom postúpenej právomoci o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia vrátane platenia poistného na sociálne poistenie a vymáhania pohľadávok, ktoré vznikajú pri výkone sociálneho poistenia.
Zmeny v obchodnom registri
29. 5. 2017
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.
Účelom návrhu zákona bolo splniť požiadavky kladené smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/17/EÚ. Právny poriadok Slovenskej republiky nedisponuje právnou úpravou, ktorá by umožňovala prepojenie systému obchodného registra v Slovenskej republike s inými obchodnými registrami alebo evidenciami. Zmenou v zákone sa zavedie napríklad systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností, ako aj povinnosť zverejňovať informácie o zapisovaných údajov a poskytovanie uložených listín v elektronickej podobe prostredníctvom tohto systému. Zmena nastala aj vo výmazu podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na základe oznámenia zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie prostredníctvom systému prepojenia registrov, že došlo k zrušeniu alebo k výmazu zapísanej zahraničnej osoby.
Letné brigády
26. 5. 2017
Podľa súčasnej právnej úpravy môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Iný pracovnoprávny vzťah je možné založiť jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zvýšený záujem o prácu na dohodu a o brigády je počas letného obdobia, a to najmä na príležitostné a krátkodobé zárobkové činnosti.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom okrem pracovnej zmluvy, ktorá zakladá pracovný pomer, aj osobitné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že dohodou sa nezakladá pracovný pomer, ale dvojstranný pracovnoprávny vzťah, ktorý síce patrí do oblasti pracovného práva, ale považuje sa za doplnkový pracovnoprávny vzťah.
Dohody by sa mali uzatvárať len výnimočne, a to v prípade ak ide o:
• prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o vykonaní práce (napr. vymaľovanie priestorov, čistenie a údržba kancelárskych priestorov, pokosenie trávnika a ošetrenie zelene na ihrisku, príprava občerstvenia na poradu) alebo
• príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, kedy zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov (napr. opakovaná starostlivosť o zeleň, pomocné príležitostné práce v kuchyni, oberanie plodov v ovocnom sade, odpratávanie snehu počas zimnej sezóny, upratovacie práce).
Pre rok 2017 je ustanovená výška minimálnej mzdy na základe nariadenia vlády SR č. 280/2016 vo výške:
• 435 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,500 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.
V súlade s § 226 ods. 4 ZP môže zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom odmenu plynúcu z dohody o vykonaní práce primerane znížiť a to v prípade, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Primerané zníženie sumy odmeny môže byť realizované len v takej miere, aby vyplatená suma odmeny v prepočte na hodinu výkonu práce nebola nižšia ako suma platnej hodinovej minimálnej mzdy.
V daňových rajoch stúpa počet slovenských firiem. Aj napriek schránkovému zákonu.
26. 5. 2017
Počet slovenských spoločností v daňových rajoch v prvom štvrťroku tohto roka opäť vzrástol. A to aj napriek tomu, že od februára tohto roka platí nový protischránkový zákon, ktorý mal štátu pomôcť v boji proti daňovým únikom.
Výrazne sa hýbu iba Cyprus, USA a Spojené arabské emiráty," vymenoval Seliak.
V súčasnosti je podľa Bisnode na Cypre registrovaných spolu 1097 firiem, ktoré majú priame väzby na Slovensko.
Ostrov podľa Seliaka v posledných mesiacoch láka podnikateľov, pretože je finančne zdravý. "Hrubý domáci produkt (HDP) Cypru vlani dosiahol rast 2,8 percent. Podľa predpovedí Medzinárodného menového fondu spred mesiaca porastie v tomto roku ekonomika Cypru o 2,2 percent, pričom rast na podobných úrovniach by mal pokračovať aj v nasledujúcich dvoch rokoch," zhodnotil.
Výraznejšie stúpli aj Spojené štáty americké. Počet slovenských spoločností za Atlantikom sa podľa spoločnosti zvýšil o 15 na 1043.
Napriek tomu sa však USA nepodarilo zaradiť späť na druhú priečku najobľúbenejších daňových rajov pre slovenské firmy.
Protischránkový zákon nám môže Európa závidieť. Naopak, tak ako na Cypre, kontinuálny rast vidí spoločnosť aj v Spojených arabských emirátoch. V nich je momentálne zaregistrovaných 139 firiem, čo predstavuje tretinový nárast od začiatku minulého roka.
"Aj napriek tomu, že založenie a vedenie firmy v Spojených arabských emirátoch je finančne nákladnejšie ako v mnohých krajinách Európskej únie, sú pre firmy lákavé práve pre nulovú daň z príjmu," vysvetlil Seliak. Okrem toho je to podľa neho jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta a podnikatelia tu majú relatívne jednoduchý prístup k prémiovému bankovníctvu.