Zmena životného minima
16. 9. 2022
Od 1. 7. 2022 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy, či nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.
O navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty), pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. Ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy životného minima, ktoré boli ustanovené posledným Opatrením MPSVR.
Podľa údajov Štatistického úradu SR nadobudol za obdobie 1. štvrťroka 2022 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2021:
• koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117
• koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.
Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Nakoľko sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Suma životného minima platná od 1. 7. 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. 6. 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t.j. 218,06 € x 1,075 = 234,42 €.
Dňa 23. 6. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima nasledovne:
· 234,42 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
· 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
· 107,03 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
K
Úrady avizujú zmeny, po novom akceptujú aj platbu kartou
13. 6. 2017
Úradom budú hroziť mastné pokuty, ak nezačnú s občanmi komunikovať elektronicky. Samozrejme, v prípade, že ľudia takúto formu uprednostnia.
Už žiadne chodenie na poštu po úradné rozhodnutia ani zháňanie kolkov.
Odpadnúť by malo aj vystávanie v radoch pri predkladaní žiadostí.
To sú najväčšie zmeny, ktoré ešte tento rok čakajú na občanov v rámci zlepšovania elektronických služieb verejnej správy.
Od prvého novembra štát odštartuje centrálne doručovanie úradných rozhodnutí. V praxi to bude znamenať, že každá štátna inštitúcia zašle svoje rozhodnutie na jedno miesto – do Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES). Táto štátna agentúra ich potom bude distribuovať občanom. Ľudia, ktorí si zriadia elektronickú schránku, tak budú dostávať všetky rozhodnutia už len e-mailom. Tým odpadne zbytočné chodenie na poštu pre doporučené zásielky do vlastných rúk. Takéto schránky si zatiaľ zriadilo len asi 20-tisíc ľudí. Na rozdiel od podnikateľov to nemajú povinné.
Všetci občania, ktorí si nechcú zriadiť takúto schránku, zostanú v „papierovom“ režime. NASES im bude zasielať úradné dokumenty klasickou poštou.
Tento projekt by mal poriadne odľahčiť aj štátnu pokladnicu, myslí si podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini.
Náklady verejnej správy sa znížia. „Teraz to robí každý rezort vo vlastnej réžii, používa vlastnú tlač a vlastné zasielanie,“ opísuje súčasný stav Pellegrini. Aké nové elektronické služby dostanú občania Centrálne doručovanie úradných rozhodnutí (od 1. 11. 2017) – ľudia budú dostávať rozhodnutia úradov do vlastných elektronických schránok. Platba platobnou kartou (od 1.11. 2017) – človek na úradoch už nebude musieť platiť prostredníctvom kolkov. Bude môcť použiť kartu alebo internetbanking. Centrálna elektronická podateľňa (od 1. 1. 2020) – ľudia budú podávať žiadosti, ako aj ďalšie formuláre cez jedno centrálne miesto. Pokuty pre úradníkov (1. 1. 2018) – ak inštitúcie nebudú dodržiavať zákon o e-Governmente, tak môžu dostať pokutu od 1000 do 25 000 eur. Tá môže byť zosobnená aj konkrétnemu úradníkovi. Od začiatku novembra už nebudú musieť ľudia kupovať ani kolky – všade vo verejnej správe sa bude dať zaplatiť platobnými kartami alebo cez internet banking. Tieto služby zavedie štát na základe novely zákona o e-Governmente, s ktorou sa budú zaoberať poslanci na najbližšej schôdzi. Začne sa v utorok.
Ako ďalej vyplýva z novely, do roku 2020 by mal štát zriadiť aj centrálnu elektronickú podateľňu. Pre bežných ľudí to bude znamenať, že svoje žiadosti už nebudú musieť zasielať, prípadne nosiť osobitne na každý úrad – bude na to určené len jedno elektronické miesto. Pellegrini si od novely sľubuje aj to, že jednotlivé rezorty nebudú zbytočne žiadať od ľudí zaručené elektronické podpisy, čím by sa mala odstrániť ďalšia zbytočná byrokracia.
Zdroj: aktuality.sk
Papierovým gastrolístkom môže odzvoniť. Existuje alternatíva.
8. 6. 2017
Už neraz sa diskutovalo, prečo by mal niekto zarábať na zákonnej povinnosti zabezpečiť zamestnancom stravu. Éra papierových gastrolístkov sa možno skončí aj napriek tomu, že ich nezrušili zákonom. Firmy majú možnosti, ako lístky obísť. A vraj sa týchto možností aj chytajú.
Na strane druhej, či papierové lístky, či alternatíva, jeden problém ostáva – na systéme zarábajú vybrané firmy.Namiesto papierových lístkov možno v stravovaní uplatniť elektronické stravenky. Zástupcovia Zväzu obchodu a cestovného ruchu tvrdia, že fungujú pomerne dobre. Naklonení sú im aj najväčší predajcovia.
„Vítame diskusiu ohľadom iných, alternatívnych možností ako z pohľadu zamestnávateľa riešiť zákonné stravovanie zamestnancov a zároveň aktívne pracujeme na zavádzaní inovatívnych riešení,“ vyjadril sa hovorca Lidla Tomáš Bezák. Koľko na nás zarábajú gastrolístkoví oligarchovia:„Spracovanie gastrolístkov elektronickým spôsobom by bolo z nášho pohľadu administratívne menej náročné,“ uviedla Monika Langová z reťazca Kaufland.
Na záver zmeny musia čašníci a pokladníci počítať obrovské množstvo stravných lístkov v rôznych hodnotách. Podľa šéfa Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavla Konštiaka má každá značka lístkov aj 20 nominálnych hodnôt, kým peniaze len 16. Zatiaľ vyhráva papier.
Prečo teda naďalej dominuje papier? Najčastejším dôvodom sú platné zmluvy firiem, prípadne ich pohodlnosť. Zástancovia bežných lístkov zvyknú poukazovať aj na to, že ich napríklad rodičia deťom dávajú ako odmenu, aby si niečo kúpili. Navyše, prechod na digitálne stravenky by neotriasol maržami gastrolístkových spoločností. Tie už čelili podozreniu, že vytvorili kartel.
ZDROJ: Aktuality.sk
Od 1. júla 2017 sa zníži hranica príjmu na získanie dotovanej hypotéky
8. 6. 2017
Kým doteraz mohli ľudia do 35 rokov zarábať až 1 287 eur, po novom nesmú zarobiť viac ako 1 166 eur mesačne. Podmienky na získanie lacnejšej hypotéky sa teda sprísnia. Existuje však trik, ktorým možno túto hranicu obísť. Treba ale konať zavčasu.
Ak plánujete hypotéku v blízkej budúcnosti, no nie ihneď, existuje riešenie.
„Z pohľadu priznania nároku na štátny príspevok je rozhodujúci dátum podania žiadosti, nie dátum podpisu zmlúv či čerpania úveru. Pri podaní žiadosti do konca tohto júna tak majú naši klienti ešte niekoľko mesiacov k dobru,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.
Podmienkou získania štátom dotovanej hypotéky pre mladých je vek do 35 rokov a priemerná hrubá mzda za predchádzajúci kalendárny rok vo výške
1,3 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve (resp. 2,6 násobku v prípade dvojíc).
Za prvý štvrťrok 2017 dosiahla 897 eur, čo znamená že príjmový strop od 1. júla klesne z 1 287 eur na 1 166,10 eur pri jednotlivcoch a z 2 574 eur na 2 332,20 eur pri dvojiciach. „V prípade dvoch žiadateľov je podstatný spoločný a nie individuálny príjem. To môže byť zaujímavé napríklad pre mladých rodičov, kde jeden je na rodičovskej dovolenke s nulovým zárobkom. Priemerný príjem toho druhého tak môže byť až dvojnásobný v porovnaní s individuálnym žiadateľom,“ upozorňuje Marta Cesnaková.
O úver môžete požiadať najneskôr v deň 35. narodenín, úrokové zvýhodnenie platí 5 rokov a dosahuje 3 %, z toho 2 % poskytuje štát a 1 % banka, výška príjmu žiadateľa za predchádzajúci kalendárny rok nesmie prekročiť
1,3 násobok (2,6 násobok pri dvojiciach) príjmu v národnom hospodárstve, aktuálne však žiadateľ môže zarábať aj viac, úrokové zvýhodnenie môžete získať najviac na sumu 50 000 eur, požičať si však môžete aj viac. Časť úveru prekračujúca maximálnu hranicu sa už bude úročiť štandardne, počas piatich rokov po poskytnutí úveru je možné celý úver aj jeho časť kedykoľvek predčasne splatiť bez poplatku. Ak tak urobíte počas prvých štyroch rokov po podpise zmluvy a celý úver predčasne vyplatíte, musíte štátu vrátiť celú sumu dovtedy vyplatených príspevkov, úver môžete použiť na kúpu, výstavbu, zmenu a údržbu nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo na kúpu podielu na takejto nehnuteľnosti, hypotéku pre mladých nie je možné použiť na vyplatenie iného úveru.
ZDROJ: aktuality.sk
Štát nepodporuje rodinné podnikanie
7. 6. 2017
Rodinné podnikanie štát vôbec nepodporuje, preto v ňom nemá kto pokračovať.
Uviedol to Slovenský živnostenský zväz (SŽZ), ktorý v súvislosti s existujúcimi podmienkami hovorí o likvidácii rodinných firiem.Zväz poukázal na to, že podmienky na podnikanie rodinných firiem v SR sú rovnaké ako pre akékoľvek iné firmy. „Zákon síce pozná možnosť práce rodinného príslušníka ako výpomoc vo firme, ale keďže nijako neupravuje napríklad sociálne alebo zdravotné poistenie rodinných príslušníkov bez pracovnej zmluvy, ostáva táto možnosť mnohokrát len na papieri. Reálne musí mať aj rodinný príslušník pracovnú zmluvu alebo dohodu, aby sa na neho vzťahovala sociálna ochrana,“ vysvetlil.
Na Slovensku je podľa neho niekoľko desiatok tisíc živnostníkov a rodinných zamestnávateľov, chýba však záujem zviditeľniť sa a propagovať svoje aktivity cez registráciu remeselného stavu v stavovských organizáciách podnikateľov.Pri čerpaní eurofondov sme pochybili najviac zo všetkých. Časť peňazí musíme vrátiť „Je dokázané, že na to, aby slovenský rodinný podnikateľ mohol vykonávať svoju činnosť ako-tak bezproblémovo, musí ovládať a rešpektovať 1 500 zákonov, príkazov a nariadení. Nehovoriac o hroziacich pokutách a sankciách pri nezabezpečení alebo neuhradení platby po termíne v kontrolnom zázname štátneho orgánu. Toto nie je podpora štátu pre podnikanie, skôr likvidácia,“ zdôraznil živnostenský zväz.
Štát by mal podľa neho zjednodušiť prevod majetku v rodinnej firme z rodičov na deti, ktoré pokračujú v podnikaní. „Toto je najväčší problém.
Keď niektorý z rodičov zomrie a bol vlastníkom firmy, nastanú veľké problémy s prevodom majetku a so zaplatením daní. Daňový úrad zatvorí a zaplombuje firmu do termínu ukončenia dedičského konania a vyrovnania dedičstva. To je, inak povedané, likvidácia firmy, keďže v tomto období nemôže vyrábať, predávať a v konkurenčnom prostredí nemá šancu na pretrvanie,“ upozornil SŽZ.Sezónna práca Ďalší problém vidí v tom, že väčšina týchto podnikov má sezónnu prácu a ak zamestnávajú aj iných ľudí ako rodinu, v zime im nemajú čo dať robiť.
Domnieva sa preto, že tu by mal nastúpiť štát a pomôcť buď finančne, alebo prevziať na seba povinnosť úhrady odvodov do poisťovní za týchto ľudí v období, keď svoju prácu vykonávať nemôžu.
„Štát by mal podporovať rodinné podniky všetkými možnými úľavami na daniach a odvodoch, pretože ľudia z týchto podnikov mu nebudú nikdy na ťarchu, ale budú stále rozvíjať svoj podnik a budú dávať prácu i ďalším ľudom,“ konštatoval zväz.
V daňových rajoch stúpa počet slovenských firiem. Aj napriek schránkovému zákonu Zároveň dodal, že malí živnostníci nezarábajú 'obrovské peniaze' a niekedy sa boria s financiami a problémami uhrádzať faktúry, keď im niekto nezaplatí. Privítal by preto taký zákon, aby si nikto nedovolil faktúry nezaplatiť a takéto konanie bolo trestným činom.
ZDROJ: Aktuality.sk