Zmena Občianskeho zákonníka po zavedená novej spotrebiteľskej úpravy
24. 10. 2024
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa so sebou prináša aj novelizáciu spotrebiteľského práva upraveného v Občianskom zákonníku.
Najprv dochádza k zmene pojmov – doteraz používaný pojem „dodávateľ“ sa nahrádza pojmom „obchodník“. Do Občianskeho zákonníka sa taktiež zavádzajú nové definície pojmov, a to digitálny obsah, digitálna služba, veci s digitálnymi prvkami.
Najväčšia zmena sa týka úpravy zodpovednosti za vady (tzv. reklamácie). Aktuálne bola táto problematika obsiahnutá v Občianskom zákonníku a úprava reklamačného konania v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Za účelom zjednodušenia a zosúladenia tejto problematiky s európskym právom došlo po účinnosti novely (1. 7. 2024) k vypusteniu paralelnej úpravy reklamačného konania v zákone o ochrane spotrebiteľa a ponechala sa len úprava v Občianskom zákonníku v novom znení.
K
Verejný funkcionári
4. 3. 2019
Ochrana verejného záujmu je terčom neustáleho záujmu spoločnosti o čo najlepšiu úpravu právneho rámca tejto problematiky. Návrh na novelu ústavného zákona vychádza z požiadaviek na sprísnenie podmienok ochrany verejného záujmu a má snahu splniť i ďalšie požiadavky spoločnosti v tejto oblasti.
Zmeny v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov:
- rozšírenie okruhu verejných funkcionárov tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky verejné funkcie, v ktorých sa nakladá s finančnými prostriedkami štátu,
- sprecizovanie povinností verejných funkcionárov pri ochrane verejného záujmu a odstránenie doterajších vád ústavného zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
- odstránenie v nedostatkoch právnej úpravy ochrany verejného záujmu, ktoré vyplynuli z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení,
- odstránenie nedostatkov právnej úpravy, predovšetkým v oblasti formy oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov ústavného zákona, ako súvisiacich nedostatkov oznámení po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie,
- požiadavka na odstránenie procesnoprávnych nedostatkov konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov,
- doriešenie vzťahu konania,
- zosúladenie s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov, ako aj právnych predpisov upravujúcich používanie elektronické prostriedky vo verejnej správe.
Poskytnutie pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe
4. 3. 2019
Novela zákona schválená 30. 1. 2019 upravuje poskytovanie pomoci podnikateľovi v poľnohospodárskej prvovýrobe, ktorým je fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba a ktorý vyrába poľnohospodárske produkty, formou úhrady zaplatenej časti spotrebnej dane z minerálnych olejov.
Konkrétne ide o minerálny olej spotrebovaný v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 43, 2710 19 46, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17 a 2710 20 19.
Podnetom pre tvorbu novely zákona bola snaha systémovo určiť spôsob poskytovania štátnej pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe, konkrétne poskytnutie pomoci na stabilizáciu dôležitej časti prevádzkových nákladov. Táto úprava poskytovania pomoci formou úhrady zaplatenej časti spotrebnej dane z minerálnych olejov predstavuje významný moment pre poľnohospodársku prvovýrobu, pretože, na jednej strane stimuluje aktívne poľnohospodárske subjekty, ktoré prinášajú do poľnohospodárstva pridanú hodnotu vo forme výstupov z rastlinnej a živočíšnej produkcie, na druhej strane významne účelovo znižuje náklady na nákup minerálneho oleja použitého v poľnohospodárskej prvovýrobe bez toho, aby neúmerne administratívne zaťažili žiadateľa.
Pomoc, ktorá sa ustanovuje týmto návrhom zákona napĺňa aj programové vyhlásenie vlády
Mechanizmus poskytovania pomoci je založený na systéme vyzvania na predkladanie žiadostí o pomoc, pričom žiadosť sa predkladá Pôdohospodárskej platobnej agentúre v termíne a za podmienok, ktoré budú uvedené vo výzve. Platobná agentúra vykoná v ďalšom kroku kontrolu žiadosti, v rámci ktorej overí splnenie podmienok stanovených v zákone a vo výzve a po splnení týchto podmienok uzavrie s oprávnenými žiadateľmi zmluvu o poskytnutí pomoci. Následne, platobná agentúra uhradí príjemcovi pomoci kompenzáciu v sume verifikovanej výšky pomoci.
Pri pomalšom rozbehu v podnikaní vám pomôže štát
1. 3. 2019
Ku dňu vyhlásenia konkurzu na daňovníka zaniká nárok na odpočet daňovej straty. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.
Na začiatku podnikania alebo už pri rozbehnutej firme podnikateľ musí rátať s možnosťou, že jeho výdavky budú prvý rok vyššie ako príjmy. V prípade, že takáto situácia trvá jeden či viac rokov, dostanete sa do daňovej straty. Legislatíva však myslí aj na tento fakt a umožňuje vzniknutú daňovú stratu počas nasledujúcich rokov postupne odpísať a neplatiť z nej dane. Ak podnikateľ dosiahne zisk, môže si od neho stratu odpočítať. Daň takto zaplatí len zo zníženého základu dane. Ak to nestihne do štyroch rokov, v konečnom dôsledku sa to môže prejaviť negatívne – vyššími daňami.
V Národnej banke vznikne nový inovačný hub
28. 2. 2019
Banka sa zameria na inovácie v oblasti digitálnych platieb. V Národnej banke Slovenska (NBS) vznikne nový inovačný hub. Zaoberať sa bude napríklad inováciami v oblasti digitálnych platieb. Nový hub bude spustený od 1. apríla tohto roka.
Návrh na jeho vytvorenie vzala na vedomie v utorok Banková rada NBS. Cieľovou skupinou hubu budú záujemcovia o poskytovanie alternatívnych spôsobov platieb, o automatickú správu portfólia, crowdfunding, či automatizované investičné poradenstvo. "Cieľom inovačného hubu je zabezpečiť konzistentné riešenie podnetov a vybudovať know-how v tejto oblasti," priblížila pre TASR hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová. Inovačný hub v NBS sa bude zaoberať aj finančnými inováciami typu "smart contracts", teda tzv. inteligentnými zmluvami. Okrem toho sa bude hub podľa vyjadrení Vráblik Solčányiovej zaoberať aj problematikou biometrie, big dátami, umelou inteligenciou a cloud computingom, teda poskytovaním služieb, aplikácií, alebo programov uložených na serveroch na webe.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)