Zlepšenie podnikateľského prostredia
19. 11. 2024
Cieľom novely zákona o sociálnom poistení je tiež zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov a zároveň splnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
K záväzku zlepšovať podnikateľské prostredie a zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania v Slovenskej republike a v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia znížením jeho administratívnej záťaže sa Slovenská republika zaviazala k prijímaniu antibyrokratických balíčkov v podobe 100 opatrení ročne na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podkladmi pre vytvorenie antibyrokratických balíčkov opatrení sú návrhy iniciované práve zástupcami podnikateľov a samotnými podnikateľskými subjektmi, ktorí sú zavedenými reguláciami priamo dotknutí pri výkone svojej činnosti. Ešte v roku 2023 bola zavedená povinnosť zamestnávateľov písomne alebo elektronickou poštou alebo krátkou textovou správou (SMS) oznámiť svojim zamestnancom, že zamestnávateľ bol zverejnený v zozname dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zavedená povinnosť zvyšuje administratívnu záťaž zamestnávateľov bez adekvátneho prínosu na strane zamestnancov, ktorí majú možnosť rovnakú informáciu získať inými a už zavedenými spôsobmi, a to buď z údajov zo zoznamu dlžníkov, ktorý Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojej webovej stránke alebo prostredníctvom pasívneho prístupu zamestnanca – sporiteľa k pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcich sa jeho osobného dôchodkového účtu cez webové sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti. So zámerom presadiť čo najväčší počet opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia sa ustanovilo zrušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom o informáciách, ktoré sú pre zamestnancov dostupné z iných zdrojov, a to buď z verejne dostupných informácií Sociálnej poisťovne, alebo prostredníctvom individuálneho účtu poistenca v sociálnom poistení. Taktiež sa ruší povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Ustanovilo sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného, Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku.
K
Ochrana tehotných zamestnankýň
26. 8. 2022
Ochranou tehotných zamestnankýň sa Zákonník práce zaoberá už vo svojom úvode v rámci základných zásad, ktoré môžeme vymedziť ako základné právne myšlienky vyjadrujúce podstatu určitého právneho odvetvia, jeho základnú charakteristiku a osobitosť v porovnaní s inými právnymi odvetviami, pričom základné zásady majú povahu všeobecných právnych pravidiel.
V zmysle základných zásad Zákonníka práce sú pracovnoprávne vzťahy v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Základné zásady sa ďalej podrobnejšie prelínajú do jednotlivých ustanovení Zákonníka práce.
Na účely pracovnoprávnych vzťahov je tehotnou zamestnankyňou zamestnankyňa, ktorá o svojom stave písomne informovala zamestnávateľa a predložila lekárske potvrdenie o svojom stave.
Na tehotné zamestnankyne Zákonník práce pamätá už v rámci predzmluvných vzťahov, ktoré predchádzajú uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Okrem toho, že zákon ukladá zamestnávateľovi tzv. predzmluvné povinnosti, ktoré má ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy voči budúcemu zamestnancovi, Zákonník práce vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne okruh informácií, ktoré zamestnávateľ smie, resp. nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu.
V prípade negatívneho vymedzenia okruhu informácií, ktoré zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu, Zákonník práce uvádza ich taxatívny výpočet. Tým súčasne konkretizuje právnu úpravu ochrany osobných údajov, relevantnú pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Okrem iného zamestnávateľ nesmie vyžadovať od uchádzačiek o zamestnanie pred uzatvorením pracovnej zmluvy informácie o ich tehotenstve. To neplatí, ak by zamestnávateľ angažoval ženu na prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná.
K
Trovy znalca
22. 8. 2022
Pri vyhotovovaní znaleckého posudku môžu vzniknúť znalcovi trovy, ktorými sú napríklad náklady materiálno-technického zabezpečenia potrebného pre vyhotovenie znaleckého posudku.
Podľa § 36 správneho poriadku platí, že ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
Pre právne postavenie znalca je potrebné zohľadňovať aj osobitnú právnu úpravu, konkrétne zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 17 ods. 4 tohto zákona písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje
• titulnú stranu,
• úvod,
• posudok,
• záver,
• prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,
• znaleckú doložku.
Ide pritom o taxatívny právny výpočet. Podľa § 31 ods. 5 správneho poriadku náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje osobitnými právnymi predpismi.
K
Trovy správneho procesu
22. 8. 2022
Pri výkone úkonov v správnom konaní vznikajú náklady správneho konania, ktoré je potrebné uhradiť. Ide pritom o trovy správneho procesu, ktoré vznikajú jednak účastníkom správneho konania, zúčastneným osobám, svedkom, znalcom a taktiež aj správnemu orgánu.
Trovy správneho konania hradia podľa správneho poriadku subjekty, medzi ktoré patrí správny orgán, účastník správneho konania, zúčastnená osoba, svedok, znalec, pokiaľ trovy vznikli v danom prípade.
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Trovy správneho konania hradia aj účastníci správneho konania.
V správnom konaní sa teda procesná spôsobilosť účastníka správneho konania spája s jeho spôsobilosťou na právne úkony. Preto musí správny orgán v úvode správneho konania zodpovedne skúmať, na ktoré procesné úkony v správnom konaní má účastník správneho konania procesnú spôsobilosť, prípadne či nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ by totiž takýto účastník správneho konania urobil voči správnemu orgánu určitý procesný úkon, napríklad predložil listinu ako dôkaz, išlo by o neplatný procesný úkon a pokiaľ by na ňom bolo položené rozhodnutie správneho orgánu, mohlo by byť spochybnené významnou mierou. Pritom vo vzťahu správneho orgánu a účastníka správneho konania je potrebné zohľadňovať určité základné pravidlá, a to napríklad, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
K
So zvyšovaním miezd nie sme spokojní
19. 8. 2022
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vyjadruje sklamanie nad návrhom úpravy platov sestier a pôrodných asistentiek, ktorú predstavil vo štvrtok minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) a minister financií Igor Matovič (OĽANO). TASR o tom informoval riaditeľ kancelárie komory Lukáš Kober.
"Ak je toto výsledok rokovaní za zatvorenými dverami a avizované skokovité zvýšenie miezd, nemôžeme vyjadriť spokojnosť s prezentovaným zvýšením hrubej mzdy sestry a pôrodnej asistentky," vyplýva z reakcie komory s tým, že očakávali akceptovanie ich návrhov na úpravu základných platov, avšak nestalo sa tak.
Pripomenuli, že vláda nenaplnila ani vlastné programové vyhlásenie, v ktorom hovorí o zvýšení miezd sestier a pôrodných asistentiek na minimálne 110 percent priemerného zárobku v národnom hospodárstve.
Cieľom návrhu komory, o ktorom rokovali s ministrom zdravotníctva doteraz, bolo stabilizovať sestry v systéme a prilákať nových ľudí - absolventov. Návrh obsahoval dva prvky, a to základnú mzdu, ktorá by sa mala zvýšiť o 40 percent, čo je 440-eurové zvýšenie. Zároveň obsahoval návrh i nový prvok, a to príplatky za odpracované roky praxe.
"Bohužiaľ, základná mzda sa podľa návrhu Matoviča zvýši iba o 11 percent, čo je zhruba 126 eur, čo nepovažujeme za kompenzačné ani motivačné. Navrhovaný nárast základnej mzdy je teda veľmi nízky a nie je konkurencieschopný k okolitým krajinám," uvádza sa v stanovisku. Podľa komory by to pomohlo pomôcť zastabilizovať sestry s praxou, avšak nie prilákať absolventov.
Na návrhu vnímajú pozitívne príplatky za odpracované roky - maximálne do výšky 20 percent, čo môže podľa SKSaPA zvýšiť mzdu o 226 až 253 eur, avšak iba u sestier služobne starších.
V