Zlepšenie podnikateľského prostredia
19. 11. 2024
Cieľom novely zákona o sociálnom poistení je tiež zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov a zároveň splnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
K záväzku zlepšovať podnikateľské prostredie a zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania v Slovenskej republike a v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia znížením jeho administratívnej záťaže sa Slovenská republika zaviazala k prijímaniu antibyrokratických balíčkov v podobe 100 opatrení ročne na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podkladmi pre vytvorenie antibyrokratických balíčkov opatrení sú návrhy iniciované práve zástupcami podnikateľov a samotnými podnikateľskými subjektmi, ktorí sú zavedenými reguláciami priamo dotknutí pri výkone svojej činnosti. Ešte v roku 2023 bola zavedená povinnosť zamestnávateľov písomne alebo elektronickou poštou alebo krátkou textovou správou (SMS) oznámiť svojim zamestnancom, že zamestnávateľ bol zverejnený v zozname dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zavedená povinnosť zvyšuje administratívnu záťaž zamestnávateľov bez adekvátneho prínosu na strane zamestnancov, ktorí majú možnosť rovnakú informáciu získať inými a už zavedenými spôsobmi, a to buď z údajov zo zoznamu dlžníkov, ktorý Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojej webovej stránke alebo prostredníctvom pasívneho prístupu zamestnanca – sporiteľa k pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcich sa jeho osobného dôchodkového účtu cez webové sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti. So zámerom presadiť čo najväčší počet opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia sa ustanovilo zrušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom o informáciách, ktoré sú pre zamestnancov dostupné z iných zdrojov, a to buď z verejne dostupných informácií Sociálnej poisťovne, alebo prostredníctvom individuálneho účtu poistenca v sociálnom poistení. Taktiež sa ruší povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Ustanovilo sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného, Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku.
K
Ceny benzínu aj nafty na Slovensku vystúpili na nový rekord
17. 6. 2022
Priemerná cena benzínu Natural 95 na Slovensku prvýkrát vystúpila nad 1,90 eura za liter. Na nový rekord zdražela na čerpacích staniciach v krajine aj nafta – na takmer 1,84 eura.
Vyplýva to z dnešných údajov Slovenského štatistického úradu. Cena benzínu sa ocitla na novom maxime aj v Česku, hoci krajina na začiatku júna prechodne znížila sadzbu spotrebnej dane na pohonné hmoty o 1,50 českej koruny na liter.
Liter Naturalu 95 vyšiel minulý týždeň na Slovensku v priemere na 1,912 eura. Jeho cena rastie takmer nepretržite od začiatku tohto roka a stúpla už o 30 percent.
Ceny motorovej nafty na Slovensku dosiahli v priemere 1,838 eura. Prvýkrát presiahli hranicu 1,80 eura, od začiatku januára nafta zdražela o viac ako tretinu.
Slovensko na rozdiel od Česka, Maďarska a Poľska nezaviedlo opatrenia s cieľom tlmiť zvyšovanie cien pohonných hmôt.
V
Kolektívne investovanie
15. 6. 2022
V nadväznosti na novely zákona o riešení krízových situácii sa novelizuje aj zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v rámci ktorého sa transponuje delegovaná smernica Komisie.
Hlavným cieľom je, aby sa pravidlá týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi a to z dôvodu, aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, a aby sa zabránilo súvisiacej roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní vnútorného trhu.
Do zákona o kolektívnom investovaní sa transponuje aj smernica (EÚ) 2021/2261 z 15. decembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES, pokiaľ ide o používanie dokumentov s kľúčovými informáciami správcovskými spoločnosťami podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú.v. EÚ L 455, 20.12.2021), podľa ktorej sa dokument s kľúčovými informáciami vypracovaný podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014) bude od 1. januára 2023 považovať za dokument spĺňajúci požiadavky uplatniteľné na dokument s kľúčovými informáciami pre investorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) a retailoví investori tak už nebudú dostávať dva dokumenty obsahujúce tie isté informácie týkajúce sa toho istého finančného produktu.
K
Investície do reálnej ekonomiky
15. 6. 2022
V nadväznosti na balík opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameraný na uľahčenie podnikateľskej činnosti, tzv. kilečko 2.0, sa uľahčuje zákonom o kolektívnom investovaní prístup tuzemských subjektov kolektívneho investovania s právnou subjektivitou ku kapitálu od kvalifikovaných investorov, čo bude mať pozitívny dopad na investície do reálnej ekonomiky.
Ustanovilo sa tiež spresnenie niektorých ustanovení zákona o kolektívnom investovaní v nadväznosti na žiadosť Európskej komisie dosiahnuť presnejšiu transpozíciu niektorých článkov smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú.v. EÚ L 174, 1.7.2011).
K
Letná sezóna a pocovidové obdobie prinášajú zisky
13. 6. 2022
Priemerná nominálna mesačná mzda v apríli 2022 medziročne vzrástla vo všetkých desiatich sledovaných činnostiach.
Najvýraznejšie sa zvýšili mzdy v ubytovaní (o 29,7 percenta na 908 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 13,1 percenta na 630 eur). Informoval o tom Štatistický úrad.
Dvojciferný rast miezd bol zaznamenaný aj v stavebníctve (o 11,9 percenta na 896 eur), predaji a oprave motorových vozidiel (o 11,6 percenta na 1 229 eur) a v maloobchode (o 11,3 percenta na 944 eur).
Najnižší rast miezd bol v odvetví, v ktorom sú dlhodobo najvyššie zárobky v krajine, v informačných a komunikačných činnostiach (o štyri percenta na 2 276 eur). V priemysle, kde je zamestnaných najviac ľudí, mzdy oproti aprílu 2021 vzrástli o sedem percent.
Po zohľadnení vysokého rastu spotrebiteľských cien (inflácie) sa reálne mzdy zvýšili len v troch z 10 sledovaných odvetví, najviac v ubytovaní, a to až o 16 percent.
Uvedený rast je reakciou na pokračujúci rozbeh po takmer úplnom pandemickom zastavení služieb, a tiež skutočnosti, že dlhodobo v tomto sektore ekonomiky sú zárobky zo všetkých odvetví najnižšie.
V