Žiadosť zamestnávateľa o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou
27. 5. 2022
Zamestnávateľ predkladá príslušnému úradu práce žiadosť v písomnej forme, kde je uvedený výpovedný dôvod, pre ktorý sa má pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť.
K žiadosti ďalej predkladá:
a) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zápis z vedenia organizácie, ak sa jedná o akciovú spoločnosť zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia ak sa jedná o spoločnosť s r. o. a podobne, na ktorej sa o organizačnej zmene rozhodlo (uzniesli sa alebo schválili organizačnú zmenu), organizačnú štruktúru pred organizačnou zmenou a po organizačnej zmene, pracovnú zmluvu zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím prípadne, ak má pracovná zmluva dodatky predkladá aj jej dodatky (predkladá sa kvôli pracovnému zaradeniu), doklad Sociálnej poisťovne o zdravotnom postihnutí zamestnanca (spravidla sa jedná o rozhodnutie SP o zdravotnom postihnutí občana a priznaní/nepriznaní nároku na invalidný dôchodok), rozhodnutie o organizačnej zmene musí predchádzať podanej žiadosti v opačnom prípade nie je dôvod rozhodovať o predchádzajúcom súhlase, vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní organizačných zmien, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp. prerokovanie tejto skutočnosti zástupcami zamestnancov, zamestnávateľom sa odporúča, aby oslovili vo veci ponuky pracovného miesta aj iných zamestnávateľov, aj v prípade negatívnej odpovedi, (napriek tomu, že uvedenú povinnosť zamestnávatelia nemajú, zo súdnych konaní vyplynula aj takáto požiadavka, i keď nebola priamo určená ako povinnosť),
b) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce lekársky posudok príp. rozhodnutie orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia, pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu musí ísť o dlhodobú nespôsobilosť zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu (jedná sa o prípady, keď sa zamestnanec stane úplne invalidným), výpoveď zo strany zamestnávateľa bude možná aj v prípade čiastočnej invalidity zamestnanca a to v prípade, že zamestnanec by mohol vykonávať doterajšiu prácu, avšak za osobitne uľahčených podmienok, ktoré mu zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť,
c) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 až 4 Zákonníka práce predpoklady musia byť ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch; zamestnávateľ uvedie, ktorých predpisov sa predmetná vec týka - nemá povinnosť ich predložiť [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce], nesplnenie požiadaviek na riadny výkon práce Zákonník práce viaže na požiadavky, ktoré má zamestnávateľ zakotvené vo svojom vnútornom predpise (sú to požiadavky určené samotným zamestnávateľom), v tomto prípade je žiaduce, aby zamestnávateľ vnútorný predpis predložil aspoň k nahliadnutiu [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce], vyžaduje sa, aby išlo o požiadavky, ktoré sú nevyhnutné a oprávnené a ktorých oprávnenosť môže vyplývať priamo z pracovnej zmluvy, z príkazu vedúceho zamestnanca alebo požiadavky, ktoré sú pre určitý výkon práce všeobecne známe [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce], neuspokojivé plnenie pracovných úloh na strane zamestnanca, pričom nie je rozhodujúce, či neuspokojivé plnenie je trvalejšieho charakteru alebo ojedinelé [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce].
K
Firmy na východe prepúšťajú
23. 6. 2020
Počas uplynulého mesiaca nezamestnanosť stúpla vo všetkých okresoch Košického kraja. Dokopy päť nahlásení hromadného prepúšťania eviduje v Košickom kraji od marca Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Naposledy v piatok ohlásil opätovné prepúšťanie závod Embraco Slovakia v Spišskej Novej Vsi. Pre TASR to za firmu potvrdil Anton Oberhauser. Nezamestnanosť v kraji medzimesačne stúpla na úroveň 9,77 percenta. Podľa hovorkyne ústredia práce Mária Hrehovej spoločnosť zaoberajúca sa výrobou iných čerpadiel ohlásila prepúšťanie na spišskonovoveskom úrade práce v počte 200 ľudí 20. mája, o týždeň na to ohlásila ďalšie prepúšťanie v počte 108 pracovníkov.
Regulované ceny elektriny a plynu by mali od januára klesnúť
23. 6. 2020
Ceny na pražskej energetickej burze výrazne klesli pre koronakrízu či teplú zimu. Regulované ceny elektriny pre domácnosti a malé podniky by v budúcom roku mohli klesnúť o približne päť percent. Podľa platného regulačného vzorca sa totiž cena elektriny ako komodity určuje podľa jej priemernej ceny na pražskej energetickej burze v prvých šiestich mesiacoch predchádzajúceho roka.
Táto cena oproti minulému roku výrazne klesla pre koronakrízu či teplú zimu, upozornil manažér alternatívneho dodávateľa energií Magna Energia Martin Semrič. Znížiť by sa mala od budúceho roka aj regulovaná cena plynu. "Východisková cena elektriny, ktorá vstupuje do regulačného vzorca, bola vlani 51,85 eur za megawatthodinu. Teraz sa pohybuje okolo 46 eur za MWh. Ak v závere júna nedôjde k dramatickým zmenám na burze a nebude sa meniť ani regulačný vzorec, regulovaná cena elektriny ako komodity by v budúcom roku mohla klesnúť o približne 11 percent. Po započítaní ostatných regulovaných poplatkov by to mohlo byť cca päť percent," odhadol Semrič. Hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz cenové odhady odmietol komentovať. Konania, ktoré určia ceny energií pre budúci rok, sa podľa neho začnú až o niekoľko mesiacov.
Štát spúšťa krízové šetrenieZlý stavebný zákon odháňa zahraničných developerov
19. 6. 2020
Prevažnú väčšinu výstavby majú u nás v rukách domáce firmy. „Zahraničný kapitál v developmente odišiel,“ zhodnotil situáciu v poslednom desaťročí výkonný riaditeľ Cresco Real Estate Ján Krnáč na HN konferencii o dianí na realitnom trhu. Ten prečistila najmä posledná hospodárska kríza.
„Zostali len tí, ktorí vedia, ako to robiť,“ uviedol riaditeľ sekcie územného plánovania mesta Bratislavy Marek Dinka. Zahraničných developerov sme na slovenské stavby však ani počas silných rokov prilákať nedokázali. Dôvodom sú aj zastarané a neflexibilné zákony a zdĺhavé povoľovacie procesy,
Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadáva
17. 6. 2020
Prepad Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti ekonomík pokračuje. Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík (WCY) v roku 2020, ktorú každoročne zverejňuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, je Slovensko 57. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou.
Ide historicky o najhorší výsledok, keď sa oproti roku 2019 postavenie Slovenska zhoršilo o štyri miesta. Z celkovo hodnotených 63 krajín sa tak za ním ocitlo z Európy už len Chorvátsko, keď nás tento rok predbehla aj Ukrajina, informovala v utorok nadácia F. A. Hayeka. V porovnaní krajín Vyšehradskej štvorky je najúspešnejšia Česká republika na 33. priečke, Poľsko skončilo na 39. mieste a Slovensko sa tento rok umiestnilo aj za Maďarskom, ktoré obsadilo v kvalite podnikateľského prostredia 47. priečku.