Žatva by mala začať na prelome júna a júla
26. 6. 2023
Chladný máj a dostatok zrážok dáva predpoklad dobrej úrody. Väčšina územia Slovenska je navyše bez rizika sucha. Poľnohospodári ukončili jarné práce na poliach. Zároveň čakajú, kým dozrie obilie, aby mohla naplno odštartovať žatva. Tento rok by sa mohla začať na prelome júna a júla v závislosti od nadmorskej výšky jednotlivých poľnohospodárskych oblastí. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Žatva bude v tomto roku oproti vlaňajšku podľa nej posunutá o asi jeden týždeň v závislosti od regiónov a doterajšieho vývoja počasia. V niektorých južne položených okresoch už poľnohospodári začali zatiaľ len na skúšku obilie kosiť - okresy Michalovce, Komárno, Nitra. Tradične ako prvé budú zbierať ozimné jačmene.
"Stav obilnín a repky pred začiatkom žatvy hodnotíme ako uspokojivý a pozitívne hodnotíme fakt, že sa zatiaľ neopakuje minuloročné extrémne sucho. Podľa informácií SHMÚ je väčšina územia krajiny bez rizika sucha, prípadne sa sucho len začína. Na výsledok žatvy však bude mať vplyv nielen kvalita a množstvo zrna, ale aj cena pri jeho predaji," uviedol podpredseda SPPK Miroslav Štefček.
Chladný máj a dostatok zrážok podľa hovorkyne SPPK dáva predpoklad dobrej úrody. Väčšina územia Slovenska je navyše bez rizika sucha.
Kým na juhozápade Slovenska podľa nej už vyorávajú zemiaky z novej úrody, v Kežmarku a Poprade vzhľadom na nadmorskú výšku ešte len začiatkom júna ukončili sadenie zemiakov. Poľnohospodári priebežne kosia krmoviny, táto tzv. zelená žatva sa v júni vykonávala aj na Liptove, v Bardejove či Svidníku. Pokiaľ prší, poľnohospodári krmoviny nemôžu zbierať, čo komplikuje a spomaľuje ich zber.
Poznamenala, že SPPK v rámci monitoringu jarných prác každý týždeň zisťovala, aký je vývoj poľnohospodárskych plodín. Zo zozbieraných informácií vyplýva, že viaceré regióny si priebeh počasia na jar pochvaľujú - napríklad v oblasti Bratislavy, Trnavy, Galanty, Senice, Trenčína a aj na východe Slovenska v Košiciach, Michalovciach alebo Trebišove. Oproti minulému roku bolo totiž chladno a daždivo, v niektorých oblastiach sa jarné práce pre rozmočený terén načas zastavili.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Osobitný odvod
22. 1. 2020
Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk bol zavedený od 1. januára 2012 zákonom č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov.
Prostriedky osobitného odvodu sú štátnymi finančnými aktívami, kapitoly Všeobecná pokladničná správa a sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora SR, vrátane doplnenia zdrojov Fondu ochrany vkladov potrebných na výdavky z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady.
Súčasná sadzba osobitného odvodu je za príslušný kalendárny rok vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky, resp. pobočky zahraničnej banky znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu.
Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dochádza k predĺženiu platenia bankového odvodu a úprave sadzby na ďalšie kalendárne roky, aby bola zvýšená finančná kapacita prostriedkov z osobitného odvodu a tým posilnená finančná stabilita a schopnosť riešenia potenciálnych krízových situácií.
Ochrana verejného záujmu
20. 1. 2020
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný v roku 2019 dvakrát z dôvodov rozšírenia osobnej pôsobnosti, procesných ustanovení ako aj ďalších príčin a tiež aj v súvislosti s pochybením pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch. Uvedený ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2020.
Pri hodnotení účinnosti dopadov ústavného zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zaregistroval signalizáciu problémov pri osobnej pôsobnosti ústavného zákona a rozsahových obmedzeniach pri obchodných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu.
Dôvodom pre príslušnú zmenu v čl. 2 ods. 1 písm. zc) je skutočnosť, že posledná právna úprava rozširuje okruh verejných funkcionárov na celý rad fyzických osôb, čo spôsobuje možnú nefunkčnosť takýchto právnických osôb. Riadna a zodpovedná ochrana verejného záujmu je v prípade obchodných spoločností s majoritnou majetkovou účasťou štátu aj v tom, že štát má plné zastúpenie v orgánoch týchto obchodných spoločností. Extenzívne rozšírene okruhu verejných funkcionárov z radov členov orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu by mohlo spôsobiť štátu nominačné komplikácie s výsledkom neobsadenia všetkých miest, ktoré mu prislúchajú. Neobsadenie všetkých miest patriacich štátu môže oslabiť ochranu verejného záujmu najmä v prípade obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré sú regulovanými subjektmi podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Pošta opäť zdražovala. Za čo si priplatíte? (prehľad)
17. 1. 2020
Aj dobierka je od nového roka drahšia. Kto si dnes objedná napríklad tovar z e-shopu a zvolí si možnosť doručenia na dobierku, pri preberaní balíka bude platiť vyšší poplatok ako tomu bolo v minulom roku.
Slovenská pošta upravovala cenník svojich služieb k 1. januáru 2020, predtým ho naposledy menila vlani 1. júla."Výška poplatkov za dobierku vzrástla v priemere o dvadsať centov, výška poplatkov za dispozičné služby a priečinky narástla v priemere o 85 centov," vyratúva hovorkyňa pošty Eva Rovenská. Viac za dobierku aj dovolenkový servis. Cena za dobierku balíka či doporučeného listu na adresu bola do konca minulého roka 1,50 eura. Od januára je to 1,80 eura. Dobierka, pri ktorej pošle pošta peniaze odosielateľovi na účet, je drahšia o 20 centov. Poplatok sa zvýšil z doterajších 1,10 na 1,30 eura.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovenský trh nehnuteľností nasleduje trend vyspelých a zelených budov
17. 1. 2020
Technológie sa dostali medzi top päť faktorov pri rozhodovaní o nájme. Budovy v regióne strednej a východnej Európy (CEE región) aj na Slovensku v technologickej vyspelosti a udržateľnosti neustále napredujú. O aktuálnom stave technologických inovácií a digitálnych riešení v kancelárskych budovách v celom regióne CEE vrátane Slovenska hovorí prieskum Proptech index 2019, ktorý realizovala realitno-poradenská spoločnosť CBRE. Pri rozhodovaní o nájme sú pre nájomcov stále dominujúce faktory ako náklady a lokalita, prvýkrát sa však medzi top päť faktorov dostali aj technológie. V najbližších rokoch je tak možné očakávať vývoj aj v tomto smere.
Zelené budovy musia spĺňať kritériá tzv. certifikačných systémov, medzi tie najrozšírenejšie patria LEED či BREEAM. "Aj u nás na Slovensku sa udržateľná výstavba stáva postupne štandardom. Medzi najčastejšie zelené prvky takýchto budov patrí napríklad separácia odpadu, zelené strechy, vonkajšie žalúzie, chladiace stropy a trámy, pohybové senzory, nízkoprietokové vodovodné batérie, stojany na bicykle či nabíjačky pre elektromobily. To je však, samozrejme, len malá časť zelených prvkov," priblížil vedúci A&T - Office Investor Leasing spoločnosti CBRE Radovan Mihálek. Z prieskumu ďalej vyplýva, že na strane majiteľov administratívnych budov nastala v rámci rozhodovania istá zmena. Medzi najviac rozhodujúcimi faktormi v porovnaní s rokom 2018 sú stále náklady, lokalita a dostupnosť. V roku 2019 sa oproti tomu predošlému stali čoraz viac rozhodujúce aj faktory ako flexibilita možností prenájmu (nárast z 27 % na 61 %) či práve technológie (nárast z 16 % na 30 %).Prieskum zisťoval nielen preferencie majiteľov, ale aj zamestnancov týchto budov. V priemere takmer 50 % respondentov uviedlo, že by technologické riešenia využívali, ak by ich mali k dispozícii. Podľa prieskumu by si zamestnanci najviac priali funkcie ako napríklad inteligentné ovládanie miestnosti či pracovného miesta (46 %), notifikácie o príchode hosťa (44 %) či aktuálny prehľad možností zábavy napríklad v kine či divadle (43 %). Spoločnosť však poukázala aj na to, že priemere len približne 10 % z opýtaných má možnosť takéto funkcie v práci reálne využívať.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)