Zamestnávanie osôb z tretích krajín
26. 5. 2022
Zamestnávanie osôb z tretích krajín sa odlišuje od zamestnávania občanov SR.
Jednou zo základných zásad je, že skôr ako cudzinec podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, musí mať zabezpečené pracovné miesto u slovenského zamestnávateľa. V prípade odídencov z Ukrajiny sa proces zjednodušil. Cudzincom, ktorým sa poskytlo dočasné útočisko, t. j. ktorým príslušný útvar úradu hraničnej a cudzineckej polície vydal doklad o tolerovanom pobyte na území SR, majú možnosť sa zamestnať na území SR aj bez povolenia na zamestnanie. Nie je potrebné ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zamestnanie môže byť formou pracovného pomeru (t. j. na pracovnú zmluvu) alebo formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V prípade zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, tzv. odídenca, sa nevyžaduje:
• potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu,
• ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,
• ani povolenie na zamestnanie.
Ak zamestnávateľ zamestná osobu, ktorej bolo poskytnuté dočasné útočisko, má povinnosť poskytnúť na predpísanom formulári s názvom Informačná karta príslušnému úradu práce podľa miesta výkonu práce údaje o zamestnaní tejto osoby. K informačnej karte doloží aj kópiu pracovnoprávneho vzťahu a kópiu dokladu o tolerovanom pobyte na území SR s označením „dočasné útočisko”. Lehota na splnenie tejto oznamovacej povinnosti je 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a po ukončení pracovného vzťahu.
K
Bratislava patrí medzi najbohatšie regióny Únie
27. 2. 2019
Bratislava sa opäť ocitla medzi elitnými regiónmi vrámci EÚ. Slovenská metropola bola v roku 2017 ôsmym najbohatším regiónom v Európskej únii podľa hrubého domáceho produktu (HDP) prepočítaného na obyvateľa. Vyplýva to z dnes zverejnených údajov Eurostatu.
Na každého obyvateľa Bratislavy pripadá v porovnaní s priemerom EÚ 179 percent HDP. To je v porovnaní s rokom 2016 pokles o päť percentuálnych bodov. Výrazne najlepšie je na tom stále bohatnúci Londýn, ktorého HDP predstavoval predvlani 626 percent priemeru EÚ. Medzi najchudobnejšími oblasťami figurujú predovšetkým bulharské regióny. Pred Bratislavou sa okrem britského hlavného mesta umiestnil ešte Luxemburg s 253 percentami, južný región Írska (220), Hamburg (202), Brusel (196) a východné Írsko s 189 percentami. O priečku vyššie pred Bratislavou sa umiestnila Praha, ktorá bola v roku 2016 priečku pod ňou.
Rast cien na Slovensku v úvode roka zrýchlil
26. 2. 2019
Rast cien v úvode tohto roka zrýchlil. Medziročná harmonizovaná inflácia dosiahla podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) v januári 2,2 percenta, kým v decembri predstavovala 1,9 percenta. Priemerná ročná miera inflácie vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12 mesiacov dosiahla v januári 2019 hodnotu 2,5 percenta. Medzimesačne spotrebiteľské ceny podľa harmonizovaného indexu Európskej únie (HICP) v januári oproti decembru stúpli až o 1,2 percenta, kým mesiac predtým naopak mierne klesli o 0,1 percenta.
Na medziročnej báze rástli najmä ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív o 5,2 percenta. Zdraželi najmä potraviny. Medzimesačne zdraželi najmä potraviny, ktorých ceny boli oproti decembru vyššie až o tri percentá. Spotrebiteľské ceny v januári tak ťahali nahor predovšetkým ceny potravín. Podľa Vladimíra Bačišina zo spoločnosti Comenius Analytica za tým stoja najmä vianočné sviatky, ktorých obdobie je charakteristické akciovými ponukami. Následne sa podľa neho cenová hladina u frekventovaných tovarových položiek prirodzene a každoročne v januári zvyšuje. Bačišin nepredpokladá, že na januárový vývoj mohol výraznejšie vplývať osobitný odvod obchodných reťazcov. Ten by sa mohol prejaviť neskôr. "V legislatíve je jasne uvedené, že odvodovým obdobím sú tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace príslušného účtovného obdobia. Čiže z hľadiska toku hotovosti by sa vplyv odvodu mohol prejaviť až v druhom kvartáli tohto roku v prípade, že sa ho reťazce rozhodnú premietnuť do cien a nebudú hľadať vlastné vnútorné rezervy," uviedol. V januári 2019 boli podľa Bačišina medzimesačným tovarovým skokanom banány. "Tie sú významnou a obľúbenou položkou vianočného nákupného košíka spotrebiteľov. Cenová hladina sa medzimesačne smerom nahor upravuje aj u ďalších sviatočných položiek akými sú stolové hrozno alebo tuky na pečenie. Výnimku v cenovom raste tohto roku tvorí cibuľa, čo je však spôsobené je vysokou neúrodou v okolitých krajinách. Nedostatok cibule sa automaticky podpísal následne pod skokový nárast jej ceny aj u nás. Globálne tlaky možno pozorovať aktuálne na cenách cukru," uviedol. Najviac zaujal podľa Slovenského farmárskeho družstva (SFD) predovšetkým medzimesačný nárast cien potravín a nealkoholických nápojov na úrovni až tri percentá. Takáto úroveň nebola dosiahnutá či prekonaná za posledných 15 rokov na Slovensku ani raz. Pred 15 rokmi, v januári 2004, ceny potravín a nealko nápojov zdraželi medzimesačne o vyše štyri percentá. Na januárový údaj vývoja cien potravín a nealkoholických nápojov sa pritom podľa SFD čakalo práve aj kvôli platnosti špeciálneho odvodu pre reťazce.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Fondy dobiehajú koncoročné straty kapitálových trhov
25. 2. 2019
Hoci je kolektívne investovanie záležitosť na roky až dekády, aj zopár týždňov môže mať zásadný dosah. No nie ani tak na hodnotu portfólia, ale na unáhlené rozhodnutie investora. Predstavme si fond, ktorý verne kopíruje najznámejší akciový index S&P 500. Klient sa v koncoročnom výpise dozvie, že na účte má len 91 percent toho, čo investoval v januári. Ak neuvážene peniaze vyberie, stratu realizuje, a teda skutočne príde o časť úspor. V tomto prípade sa mu však oplatilo vydržať, strata sa rýchlo dohnala a už koncom minulého týždňa by klient mal na účte 101 percent vkladu, čo znamená aj drobné zhodnotenie navyše.
S podobnou dilemou sa u svojich klientov stretla väčšina správcovských spoločností, keďže výkonnosť za minulý rok ovplyvnil prudký pád akcií v období Vianoc, a to pre finančníkov znamenalo veľa vysvetľovania. Negatívny vývoj sa prejavil v slabom raste majetku pod správou, ktorý sa po predchádzajúcich významných rastoch medziročne zvýšil len o necelé percento. Dôvodom neboli panické výbery, ale povinnosť preceniť majetok ku koncu roka podľa zníženej trhovej hodnoty.
Podvodov s platobnými kartami stále ubúda
22. 2. 2019
Ľudia pri platení kartou už častejšie využívajú bezkontaktnú platbu než zadávanie PIN kódu. Slováci minulý rok platili kartami takmer 563 miliónov ráz. A z týchto všetkých platieb bolo až 59 percent realizovaných bezkontaktne. Tento spôsob platieb je pohodlný, no k údajom z karty sa môžu na určitú diaľku dostať aj kybernetickí zločinci. Dokonca tak, že ich obeť o tom ani netuší. Zdá sa však, že vydavatelia kariet a bankové domy prechod na bezkontaktné platby zvládli. „Rôzne podvody sa stávajú aj dnes, ale je ich rozhodne omnoho menej ako v minulosti,“ tvrdí Tomáš Kmiť z VÚB banky.
Po bezkontaktných platbách bude novým trendom platenie prostredníctvom mobilných telefónov. Takúto platbu pre smartfóny s Androidom vybavené technológiou NFC už ponúka väčšina bánk na Slovensku. Majitelia iPhonov stále takúto možnosť nemajú. To by sa však čoskoro malo zmeniť. „Predpokladám, že Apple Pay k nám príde niekedy v priebehu druhého až tretieho kvartálu. Tento rok však určite,“ prezradil Peter Géc zo Združenia pre bankové karty. Apple Pay funguje podobne ako Google Pay prostredníctvom kartových spoločností Master Card a Visa. Spoločnosť Apple im udelila mandát, aby tieto firmy zabezpečili Apple Pay z hľadiska technologickej infraštruktúry a zároveň oslovili banky, ktoré majú o túto technológiu záujem.