Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Informačné povinnosti zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní voči odborom
6. 12. 2021
Na účel hromadného prepúšťania je zamestnávateľ povinný poskytnúť príslušnému odborovému orgánu všetky potrebné informácie.
Povinnosťou zamestnávateľa je písomne ho informovať odborový orgán najmä o
- dôvodoch hromadného prepúšťania
- počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať
- celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva
- dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať
- kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
Uvedené rokovania so zástupcami zamestnancov sa musia v zmysle ZP uskutočniť jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať vyššie uvedené priamo s dotknutými zamestnancami.
Tu môže vzniknúť nejasnosť v tom, kto sú vlastne dotknutí zamestnanci. Povinnosť prerokovať hromadné prepúšťanie, jeho dôsledky a zmiernenie negatívnych dopadov by mala byť vykladaná primerane. Zúženie výkladu na dotknutých zamestnancov môže viesť k vysvetleniu, že má ísť len o tých zamestnancov, ktorých sa má hromadné prepúšťanie priamo dotknúť. Kto je v danom prípade dotknutým zamestnancom, sa však musí posúdiť v každej situácii osobitne. To môžu byť ako konkrétni zamestnanci, rovnako to môže byť skupina zamestnancov prevádzky, v ktorej sa plánuje hromadné prepúšťanie. Preto ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ má povinnosť oboznámiť okruh dotknutých zamestnancov s tým, že chce s nimi alebo s niektorými z nich skončiť pracovný pomer ešte predtým, než s nimi skončí pracovný pomer a rokovať o možnostiach, ako ich udržať v pracovnom pomere.
V
Rast slovenskej ekonomiky pribrzďuje
3. 12. 2021
Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku vykázala v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacom rast o 0,4 percenta, v medziročnom porovnaní sa potom hrubý domáci produkt zvýšil o 1,3 percenta.
Informoval o tom slovenský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil svoj novembrový odhad o spomalení tempa rastu hospodárstva. V druhom štvrťroku ekonomika vzrástla medziročne o 9,6 percenta. Výkon ekonomiky Slovenska takmer dosiahol úroveň pred vypuknutím koronavírovej krízy. Za tretím štvrťrokom 2019 teraz HDP zaostáva o 0,7 percenta.
K spomaleniu tempa medziročného rastu hospodárstva teraz prispel najmä pokles zahraničného dopytu. Ekonomiku naopak podporil najmä domáci dopyt a z neho potom hlavne vyššia spotreba domácností.
Za prvé tri štvrťroky roku slovenské hospodárstvo vzrástlo medziročne o 3,6 percenta, v rovnakom období minulý rok kvôli negatívnym dopadom pandémie ekonomika o 5,3 percenta klesla.
Analytici slovenského ministerstva financií už po skoršom zverejnení odhadu o vývoji ekonomiky v treťom štvrťroku uviedli, že za celý tento rok HDP nedosiahne plánovaný rast 3,7 percenta.
V
Dôvera v ekonomiku mierne stúpla
1. 12. 2021
Dôvera v slovenskú ekonomiku v novembri 2021 mierne stúpla, naďalej sa nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru. Informoval o tom Štatistický úrad. Napriek výraznému zhoršeniu epidemiologickej situácie slovenskí podnikatelia v priemysle, v službách a aj v obchode nestratili optimizmus. V stavebníctve ostala dôvera na rovnakej úrovni ako minulý mesiac, u spotrebiteľov klesla. Najväčšie obavy prejavili spotrebitelia z vývoja nezamestnanosti.
Sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 2,8 bodu na hodnotu 99,8 a pohybuje sa približne na úrovni obdobia pred začiatkom pandémie koronavírusu. Aktuálna hodnota je zároveň výrazne optimistickejšia ako v rovnakom období minulého roka, naďalej sa však nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru (o 2,7 bodu).
Po výraznom októbrovom znížení optimizmu podnikateľov v priemysle sa ich dôvera napriek pokračujúcim problémom v dodávateľskom reťazci, ktoré brzdia výrobu, mierne zvýšila. Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v novembri vzrástol o 4,7 percentuálneho bodu na hodnotu 0.
Vývoj priaznivo ovplyvnilo najmä očakávané zvýšenie produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch a rast objednávok.
V
Dôvera v ekonomiku mierne stúpla
29. 11. 2021
Dôvera v slovenskú ekonomiku v novembri 2021 mierne stúpla, naďalej sa nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru. Informoval o tom Štatistický úrad. Napriek výraznému zhoršeniu epidemiologickej situácie slovenskí podnikatelia v priemysle, v službách a aj v obchode nestratili optimizmus. V stavebníctve ostala dôvera na rovnakej úrovni ako minulý mesiac, u spotrebiteľov klesla. Najväčšie obavy prejavili spotrebitelia z vývoja nezamestnanosti.
Sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 2,8 bodu na hodnotu 99,8 a pohybuje sa približne na úrovni obdobia pred začiatkom pandémie koronavírusu. Aktuálna hodnota je zároveň výrazne optimistickejšia ako v rovnakom období minulého roka, naďalej sa však nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru (o 2,7 bodu).
Po výraznom októbrovom znížení optimizmu podnikateľov v priemysle sa ich dôvera napriek pokračujúcim problémom v dodávateľskom reťazci, ktoré brzdia výrobu, mierne zvýšila. Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v novembri vzrástol o 4,7 percentuálneho bodu na hodnotu 0.
Vývoj priaznivo ovplyvnilo najmä očakávané zvýšenie produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch a rast objednávok.
V