Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Rast ekonomiky naštartoval aj energie
4. 6. 2021
Na podporu čistej elektriny prispievame všetci a možno si to mnohí ani neuvedomujú. V našich účtoch sa však každý mesiac nachádza jeden poplatok, takzvaná tarifa za prevádzkovanie systému. Práve tieto peniaze sa následne používajú na platenie obnoviteľných zdrojov. V apríli tohto roka sa takto vybralo viac ako 32 miliónov eur.
Zelení výrobcovia majú pritom garantovanú cenu, za ktorú sa od nich energia vykupuje. A to aj v prípade, ak je jej hodnota na trhu iná. Ak je táto reálna cena vyššia ako garantovaná, štát producentom rozdiel doplatí cez spomínanú tarifu. V minulosti ju umelo znižoval, aby spotrebitelia platili nižšie ceny. A tak vznikol deficit, ktorý treba splácať. Prvé tohtoročné mesiace však priniesli pozitívnu zmenu, na účte je zatiaľ prebytok 31,3 milióna eur.
V
Po pandémii cena za hodinu práce porastie pomalšie
4. 6. 2021
Jana zo Spišskej Novej Vsi pracuje ako čašníčka v miestnej kaviarni. Podľa zmluvy dostáva 4,27 eura na hodinu, to však nie je všetko.
„Časť peňazí máme na ruku, zamestnávateľ v gastre asi ani nemá inú možnosť,“ povedala pre HN mladá žena z východu Slovenska, ktorej celé meno máme v redakcii.
Keď firmy vyplácajú časť miezd radšej priamo na ruku, znamená to, že si chcú znížiť výdavky na pracovníkov. Tie odzrkadľujú dáta Eurostatu, ktoré hovoria, že náklady na hodinovú mzdu u nás rastú najrýchlejšie z celého regiónu a dvakrát rýchlejšie, ako je priemer Európskej únie.
V
Trh s hypotékami výrazne mohutnie
2. 6. 2021
Slováci sa v túžbe po vlastnom bývaní zadlžujú už rovnako ako pred koronakrízou. Trh s hypotékami opäť výrazne mohutnie, čo potvrdila aj Národná banka Slovenska v májovej Správe o finančnej stabilite.
Medziročne tento typ úverov vzrástol o 9,3 percenta. „Za pretrvávajúcim rastom stoja najmä čoraz nižšie úrokové sadzby, vysoká konkurencia, pokračujúci rast cien nehnuteľností aj obnovenie dôvery v bankách,“ zaznelo v správe.
V
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín
2. 6. 2021
Slováci počas koronakrízy zvýšili spotrebu potravín. Rodina na jedlo minie mesačne v priemere viac ako 330 eur. Vyplýva to z analýzy Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky FinGO.sk.
Spresnila, že Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Kým tesne pred vypuknutím pandémie nového koronavírusu míňali na potraviny približne 17 percent z mesačného rozpočtu domácnosti, tento rok sa spotreba vyšplhala na takmer 21 percent.
V rámci 27 krajín EÚ ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za posledné mesiace.
Informovala, že priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie aktuálne podľa prepočtov FinGO.sk mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách a na dedinách.
V