Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Štát pomôže firmám s vysokými cenami energií
25. 3. 2022
Dočasný krízový rámec Európskej komisie na podporu hospodárstva v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu umožňuje štátom kompenzovať zvýšené náklady na vysoké ceny energií podnikov až do výšky 50 miliónov eur. Informoval o tom Protimonopolný úrad na základe oznámenia komisie.
Ide o podniky z oblastí, ako napríklad výroba hliníka, textilných vlákien, plastov, papiera, železa či vodíka. Pre ostatné spoločnosti energeticky náročného priemyslu je strop kompenzácií stanovený na 25 miliónov eur.
Kompenzácie spoločnostiam za dodatočné náklady, ktoré vznikli v dôsledku mimoriadne vysokých cien plynu a elektrickej energie, sa však netýkajú len firiem energeticky náročného priemyslu. Ostatným spoločnostiam môžu byť uznané dodatočné náklady na nákup zemného plynu a elektriny v období od 1. februára do konca tohto roka v porovnaní s dvojnásobkom nákladov v referenčnom období, ktorým je rok 2021.
Strop pre kompenzácie týchto podnikov je vo výške 30 percent uznateľných nákladov a maximálne dva milióny eur na individuálny podnik. Môže ísť o rôznu formu podpory, napríklad priame platby, daňové zvýhodnenia, pôžičky, úvery či záruky.
Komisia umožnila poskytnúť aj obmedzené sumy pomoci spoločnostiam zasiahnutým súčasnou krízou alebo súvisiacimi sankciami a odvetnými sankciami.
V
Limity verejných výdavkov
21. 3. 2022
V prípade viazaných nevyčerpaných, najmä kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúcich rokov, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, sa novelou zákona o rozpočtových pravidlách VS ustanovilo, aby bolo možné povoliť prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov.
V prípade realizácie rozpočtových opatrení v štátnom rozpočte sa povoľujú len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov. Dopĺňa sa povinnosť pre všetky subjekty verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, vrátane správcov kapitol, štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, dodržať limit verejných výdavkov. Zároveň sa prihliada na výsledky hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov schválené vládou pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, v kontexte limitov verejných výdavkov upravuje pôsobnosť na oznamovanie limitov, ako aj komunikáciu v rámci monitorovania jeho plnenia so správcami kapitol a ostatnými subjektami verejnej správy, na ktorých sa limit bude vzťahovať. Zákon zároveň zaväzuje správcov kapitol, ako aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky, transparentne odpočtovať plnenie limitu verejných výdavkov v dokumentoch, ktoré sú verejne dostupné.
K
Rozpočtové pravidlá VS po novom
21. 3. 2022
Novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zabezpečuje naplnenie cieľov novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti reagujúc na zavedenie limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proti-cyklickej rozpočtovej politiky.
Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a schvaľuje ho Národná rada Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa čl. 7a novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Novelou zákona sa zabezpečuje premietnutie limitu verejných výdavkov ako regulujúceho nástroja do procesu zostavovania rozpočtu verejnej správy a následne aj jeho úprav. Ustanovilo sa, aby limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky, keďže samotná Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje celkový limit verejných výdavkov.
K
Ceny v eurozóne porastú ešte viac
18. 3. 2022
Inflácia v eurozóne sa pravdepodobne nevráti na nízke úrovne, na ktorých sa držala celé roky pred nedávnym prudkým nárastom cien energií. A to aj po odznení vplyvu vojny na Ukrajine. Uviedla to vo štvrtok šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
Podľa nej je čoraz viac pravdepodobné, že sa rast spotrebiteľských cien v euroregióne "v strednodobom horizonte stabilizuje na 2-percentnej cieľovej úrovni" ECB, povedala s odkazom na obdobie dlhšie ako tri roky.
Lagardová pripomenula tiež, že súčasná menová politika banky "čelí novej výzve", keď naznačila koniec slabej inflácie, ktorá sužovala eurozónu v uplynulom desaťročí.
"Sme stále viac presvedčení, že dynamika inflácie v strednodobom horizonte sa nevráti k modelu, ktorý sme videli pred pandémiou," skonštatovala. A dodala, že ECB musí zároveň "zvládnuť šok, keď inflácia v krátkodobom horizonte stúpne ešte viac nad cieľ banky a rast eurozóny klesne".
V