Za ktoré potraviny si v lete najviac priplatíme?
26. 6. 2023
Tohtoročné leto bude pre ľudí na Slovensku drahšie ako vlani. Tankovanie na čerpačkách však bude lacnejšie ako pred rokom. Aktuality.sk o tom informovala analytička Wood & Company Eva Sadovská. V máji 2023 ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 11,9 %. Oproti predchádzajúcim mesiacom tak ide o evidentné spomalenie, keďže inflácia bola naposledy pod úrovňou 12 % v apríli 2022. Podľa analytičky sme si oproti vlaňajšiemu roku podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) priplácali najmä za potraviny a nealkoholické nápoje (21,7 %), hoci aj v ich prípade oproti predchádzajúcim mesiacom prišlo k spomaleniu cenového rastu. Naopak, ceny pohonných látok boli medziročne nižšie o – 15,3 %. „Tempo zdražovania v krajine by malo spomaľovať aj počas nasledujúcich letných mesiacov a nie je vylúčené, že počas prázdnin by sme sa mohli priblížiť ešte viac k úrovni 10 %,“ doplnila Sadovská.
Spomedzi potravín si priplácame v obchodoch najmä za sladké potraviny (28,2 %) a za mlieko, syry a vajcia (27,3 %). Zelenina je drahšia ako pred rokom o 23,4 %, chlieb a obilniny o 21,4 %, mäso o 20,2 % a ryby a morské plody o 19,4 %. Za ovocie platíme viac ako vlani o 13,3 % a za oleje a tuky o 10,7 %.
Nealkoholické nápoje nás vyjdú drahšie ako pred rokom o 19,3 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR za máj 2023.
Zo zeleniny platíme viac za:
• papriku o 12,5 %
• kapustu o 12,1 %
• uhorky o 4,9 %
• paradajky 1,8 %
Spomedzi ovocia nás vyjdú drahšie ako vlani:
• melóny o 47,3 %
• jablká o 7,3 %
• hrozno o 1,0 %
Zmrzlina a nápoje
Cenovky sa prepisujú smerom nahor aj v prípade zmrzliny, ktorá zdražela až o 34,2 %.
Viac ako pred rokom zaplatíme ale aj za nápoje. Minerálka je podľa najaktuálnejších údajov medziročne drahšia o 8,3 %, ovocná šťava o 19,1 %. „Malinovka (na colovom základe) išla s cenou nahor o 30,7 %. V prípade nealkoholického piva bolo aktuálne zaznamenané zvýšenie ceny o 10,8 %. Spomedzi pochutín sa ceny zvýšili najmä v prípade zemiakových lupienkov a to o 38,7 %. Slané tyčinky sú drahšie o 21,2 % a arašidové oriešky o 10,4 %,“ uviedla Sadovská.
Odvolávala sa na najnovšie údaje (prehľad cien potravín za máj 2023) ŠÚ SR.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Produkcia českého priemyslu výrazne stúpla
7. 5. 2010
Produkcia českého priemyslu aj v marci stúpla, už štvrtý mesiac po sebe a najprudšie od októbra 2007.
Dôvodom je rast dopytu po českom exporte, najmä po autách.
Podľa najnovších štatistických údajov sa priemyselná výroba v Česku v marci zvýšila medziročne o 10,2 %.
Najťažšie si nájdu prácu čerství právnici a učitelia
7. 5. 2010
Najmenšie šance uspieť na trhu práce budú mať tohtoroční absolventi právnických a pedagogických fakúlt.
Vyplýva to zo štatistík pracovného portálu Profesia, ktorý sleduje záujem zamestnávateľov o životopisy mladých ľudí podľa vyštudovaných fakúlt prípadne univerzít.
Bankám klesali zisky
31. 3. 2010
Minulý rok akcionárov najväčších bánk na slovenskom trhu nepotešil. Zisky ich firiem vlani skresala nielen kríza ale aj príchod novej meny. Čistý zisk Slovenskej sporiteľne vlani klesol o 92 % (aj keď tento údaj je skreslený jednorazovým predajom Poisťovne SLSP), Tatra banka zaznamenala pokles o 24,5 % a VÚB len mierny nárast 1 %.
Základnými príčinami rozdielnych výsledkov bánk sú rôzna skladba úverov a odlišná štruktúra klientov. Všeobecne platí, že tie banky, v ktorých mali prevahu medzi klientmi občania, mali v roku 2009 lepšie predpoklady na priaznivý výsledok ako banky prevažne s podnikovými klientmi. Na výsledkoch finančných domov sa nepriaznivo podpísal výpadok príjmov z výmeny meny a vyššia tvorba opravných položiek na zlyhané úvery.
Minulý rok všetkým trom najväčším bankám utiekli peniaze ľudí z vkladov, ktoré im zverili na konci roku 2008 pred výmenou slovenských korún na eurá. Pri úveroch vlani medziročne viac dokázala požičať len Slovenská sporiteľňa. Na úrokoch sa viac podarilo zarobiť aj VÚB banke.
Strojárne pomaly zvyšujú produkciu
31. 3. 2010
Slovenské strojárstvo je závislé na automobilovom priemysle. Zvyšok Slovenska na ňom visí ako na špagátiku, pretože menšie strojárske firmy dodávajú svoje výrobky práve automobilkám. I keď sa v automobilkách prepúšťalo minimálne, práve ich subdodávatelia s minimálnou technológiou pocítili krízu najviac. Ide napríklad o pásovú montáž káblových zväzkov, kde závod je nákladovo ovplyvnený len cenou práce.
Zamestnanci v pásovej výrobe sú však často platení podpriemernou mzdou, a tak sa pri zníženom dopyte výroba sťahuje za ešte nižšími mzdovými nákladmi napríklad do Rumunska či Srbska. Výrobu tak vlani skončili najmä subdodávatelia automobilového priemyslu s nízkou pridanou hodnotou, ktorí boli napojení na špecifického výrobcu áut.
Nižšiu vyťaženosť výrobných liniek niektoré automobilky využili na prechod k novým modelom áut. Trh sa tak v určitom pohľade vyčistil o výrobcov, ktorí by ho boli v nejakom časovom horizonte aj tak opustili a presunuli sa za lacnejšou pracovnou silou. Ak by uvoľnená pracovná sila našla uplatnenie vo výrobe s vyššou pridanou hodnotou, ekonomicky by to krajine v budúcnosti mohlo prospieť.
Nízky dopyt po produkcii v priemysle firmy minimálne prinútil obnovovať strojový park. Aj keď strojárne ešte stále pociťujú krízu, dobrou správou je, že za posledné tri mesiace zvýšili svoju produkciu na 6 % pod predkrízovú úroveň. To sa môže prejaviť s omeškaním prejaviť v ich tržbách, v súčasnosti sú však tržby vyše 30 percent pod predkrízovou úrovňou.