Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Hospodárenie vodárenských spoločností
3. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR zameranej na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019, v rámci ktorej boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Regulovaná činnosť vo vodnom hospodárstve, ktorá zahŕňa výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, je nepochybne činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme, o čom svedčí aj významný podiel verejného (komunálneho) vlastníctva v rámci vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry a existujúca pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Z praxe sú známe prípady uzavretia zmlúv o poskytovaní služieb medzi prepojenými podnikmi v tepelnej energetike, ktoré obdobne ako v prípade regulovaných subjektov pôsobiacich vo vodnom hospodárstve vedie k neefektívnemu hospodáreniu regulovaných subjektov a v konečnom dôsledku zvyšuje náklady na dodávku regulovaných tovarov koncovým odberateľom.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie vyššej miery kontroly hospodárenia teplárenských spoločností a vodárenských spoločností pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve (tzv. SLA zmluvy), ktoré sú uzatvárané mimo proces verejného obstarávania zavedením povinnosti schválenia každej takejto zmluvy Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v riadnom správnom konaní (v rámci výkonu vecnej regulácie) ako podmienky platnosti zmluvy.
Pribúda inzerátov aj nezamestnaných
1. 7. 2020
Nájsť si novú prácu by malo byť každým dňom ľahšie. Počet nových inzerátov ponúkajúcich zamestnanie na najväčšom pracovnom portáli profesia.sk totiž rastie z týždňa na týždeň.
Za predchádzajúcich sedem dní tam pribudlo 3 268 nových ponúk, čo je v porovnaní predchádzajúcim týždňom o takmer stovku viac. Pri pohľade na medziročné porovnanie je to však až o tretinu menej.
Najväčší pokles v porovnaní s rokom 2019 zaznamenali automobilový sektor a strojárstvo. „Ide o odvetvia, pri ktorých sú miestni zamestnávatelia závislí od zahraničných objednávok. Slovensko v týchto prípadoch nemá ďalší vývoj vo vlastných rukách,“ uviedla hovorkyňa portálu Nikola Richterová.
Prieskum ukázal, že žijeme od výplaty k výplate
29. 6. 2020
Viac ako tretina (38 percent) ľudí neplánovala ani pred koronakrízou nákup väčších, drahších tovarov či služieb a žije zrejme "od výplaty k výplate". Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry pre prieskum verejnej mienky a médií AKO, vykonaného na vzorke 1000 respondentov v čase 10. až 15. júna 2020.
Prieskumom o tom, nákup ktorých tovarov a služieb si občania odložili na neskôr pre nový koronavírus, sa tiež zistilo, že u tých, ktorí si nejaký nákup rozmysleli, respektíve ho odložili, išlo najmä o auto (15 percent). Každý desiaty človek si odložil nákup elektrospotrebiča (biela alebo čierna technika). Asi osem percent opýtaných si odložilo či rozmyslelo rekonštrukciu bytu či domu.
Miliónová diera v cenách elektriny
26. 6. 2020
Akútny problém za desiatky miliónov eur sa objavil v tohtoročných cenách elektriny. Doplatiť naň môžu všetci spotrebitelia. Varovný prst dvihlo ministerstvo hospodárstva, keď preverilo agendu na regulačnom úrade po odvolanom šéfovi Ľubomírovi Jahnátkovi.
Ten síce od januára medziročne o deväť percent znížil dôležitý poplatok, ktorý zaťažuje každú megawatthodinu 23,621 eura. Očakávané príjmy však mal nastaviť na nereálnu spotrebu. Tým sa pred voľbami zmiernil tlak na ešte väčšie novoročné zdraženie elektriny. Príjmy, ktoré z poplatku putujú napríklad výrobcom obnoviteľných zdrojov, však chýbajú, keďže skutočná spotreba elektriny je nižšia.