Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
ČSOB sa postupne bude doťahovať na trhovú trojku
19. 2. 2020
Na Slovensku čelia banky zložitému prostrediu. Nový bankový odvod odhadom „zhltne“ asi polovicu ich zisku. Zároveň platí, že OTP bola v posledných rokoch stratová, respektíve mala zápornú rentabilitu vlastného kapitálu. Znamená to, že ČSOB má pred sebou náročnú úlohu zefektívniť chod pobočiek OTP? Ako by to mohla dosiahnuť?
Áno, to je pravda. Banková daň už teraz negatívne dopadá na slovenský bankový sektor. Bude v ňom brzdiť nielen inovácie, ale zároveň negatívne ovplyvňovať celú ekonomiku a spoločnosť. Samozrejme, tých negatív je viac, avšak to je téma na samostatný článok. Na druhej strane aj bankový odvod mohol prispieť k odchodu významného hráča maďarského trhu a tamojšej jednotky zo Slovenska.
Rast ekonomiky v závere roka poskočil
17. 2. 2020
Rast slovenského hospodárstva v poslednom štvrťroku dosiahol 2,1 percenta, čo je o trochu menej ako sa pôvodne očakávalo. Aj napriek tomu, je toto číslo pozitívnou správou, v treťom štvrťroku, totiž naša ekonomika rástla iba 1,3 percentným tempom. Ako upozornil analytik VÚB banky Michal Lehuta, po mesiacoch prepadu, rast v štvrtom štvrťroku podporili už aj vývozy.
„Keďže zahraničný obchod zaknihoval za október až december prebytok o viac ako 320 miliónov eur vyšší ako vlani, mal by byť príspevok čistých vývozov zo Slovenska na rast HDP citeľne kladný,“ vysvetlil. To, v ktorých konkrétnych odvetviach sa vývozy oživili ešte nie je známe, podrobné údaje o raste HDP budú totiž zverejnené až v marci. Hlavným ťahúňom rastu však aj naďalej bola domáca spotreba. „Dobre sa darilo najmä niektorým odvetviam služieb, napríklad reštauráciám a pohostinstvám a hotelierstvu či sektoru informácií a komunikácie,“ skonštatoval Lehuta.
Náš export sa vzmoholV konkurze vlani skončilo 235 firiem
17. 2. 2020
V roku 2019 vyhlásili súdy konkurz na majetok 235 slovenských právnických osôb, čo je oproti roku 2018 pokles o šesť percent. Najviac konkurzov vyhlásili bratislavskí a košickí sudcovia, keďže až 44 percent bankrotov sa týkalo úpadcov sídliacich v týchto dvoch krajoch.
Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku mal septembrový krach obchodného reťazca Kačka, informoval hlavný analytik spoločnosti FinStat Pavol Suďa. "Najväčším úpadcom minulého roka podľa hodnoty aktív bola poradenská spoločnosť F Trade, ktorá nemala žiadnych zamestnancov. V čase vyhlásenia konkurzu dlžila štátu na daniach viac ako 11 miliónov eur," spresnil Suďa. Najväčším daňovým dlžníkom medzi vlani zbankrotovanými firmami je však Bussinesin.sk, ktorá v roku 2017 prevzala takmer dva tucty mŕtvych firiem, a aj preto v súčasnosti dlhuje štátu zhruba 39 miliónov eur. Suďa pripomenul, že je to viac ako štvrtina obnoveného odvodu, ktorý chce v tomto roku vybrať štát od komerčných bánk. Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku, hlavne v malých sídlach, však mal podľa analytika septembrový krach obchodného reťazca Kačka, ktorý začiatkom roka 2018 od lučeneckého podnikateľa Mariana Šufliarskeho prevzala stredoeurópska skupina Enterprise Investors. Tá v neúspešnej akvizícii prišla minimálne o 20 miliónov eur. Nemalé peniaze stratia v jej konkurze aj mnohí dodávatelia, zamestnanci i verejný sektor. Tomu Kačka dlhuje dovedna šesť miliónov eur.
Slovenské automobilky výrazne zaostávajú za krajinami Únie aj V4
14. 2. 2020
V konkurencieschopnosti zaostávame za krajinami Európskej únie (EÚ) aj susedmi z Vyšehradskej štvorky (V4). Ukázala to štúdia, ktorá sa zaoberá analýzou konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku. Objednal si ju Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR, o zisteniach informoval vo štvrtok na stretnutí s médiami.
Štúdiu spracoval tím nezávislého inštitútu vo Viedni (Industriewissenschaftliches Institut Wien). Konkurenčnú schopnosť automobilového priemyslu hodnotili autori z pohľadu nákladov a inovácií. Pri analýze vývoja celkových nákladov práce je dôležitá ich štruktúra, teda pomer miezd a platov (priame náklady práce) a vedľajších nákladov práce (daň z príjmu a príspevky na sociálne poistenie).