Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Hoteliéri prehodnocujú cenovú politiku
6. 3. 2009
Kým pred pár mesiacmi so znížením cien vyčkávali, situáciu aj u nich zmenila hospodárska kríza. Hoteliérsky trh sa totiž bude musieť v roku 2009 vyrovnať s prepadom záujmu na úrovni 14 až 40 percent.
Jednou z príčin tohto
prepadu je pokles kurzov mien okolitých
štátov.
Okrem znižovania cien na základe vývoja musia
preto hoteliéri pristupovať aj k takým
nepopulárnym opatreniam, ako prepúšťanie zamestnancov.
Hoteliérom problémy nespôsobuje iba finančná
kríza, ale aj zvyšovanie konkurencieschopnosti. Slovensko je už
dlhšie známe svojimi nadhodnotenými cenami v hoteloch. Kvalita a rozsah služieb však často
nezodpovedali týmto cenám. Kríza teda prinútila hotely zamyslieť sa nad
cenotvorbou a prehodnotiť ju tak na horách, ako aj v mestách.
Očakáva sa, že aj v prípade, že dôjde k
oživeniu ekonomike, hoteliérstvo bude jedným z posledných, kde sa situácia
začne zlepšovať.
Rada na krízu - zoštíhľovať náklady ale nepodceňovať marketing a komunikáciu
6. 3. 2009
Kríza ukázala, že biznis nejde sám. Väčšina firiem sa počas nej snaží zoštíhliť náklady. Dôležité však je ani v čase hospodárskej krízy nezanedbať získavanie nových zákazníkov a zabezpečiť starostlivosť o tých existujúcich.
Šetrenie na marketingu by síce v krátkodobom
horizonte mohlo znamenať úsporu, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska
žiadny marketing znamená stratu
zákazníkov aj stratu pozície na trhu. Firma, ktorá škrtá na marketingu sa dlho
neudrží.
Výraznejší marketing neznamená nutne
zvyšovanie marketingových rozpočtov. Skôr je potrebné zvýšiť objem času, ktorý firma venuje komunikácii
so zákazníkmi. Sústrediť sa na lacné a
efektívne prostriedky na informovanie zákazníkov. Vypustiť rôzne tlačené
propagačné materiály – napríklad letáky, a reklamný rozpočet z menej
efektívnych prostriedkov takmer celý presunúť
na internet.
Kríza však zároveň umožňuje nový pohľad na
podnikanie, dáva šancu uvedomiť si, kde sa dá ešte zapracovať a kde sú rezervy,
ktoré treba efektívnejšie využiť.
Kríza ukázala, že vo firme treba zjednotiť
sily a snažiť sa nastaviť procesy tak, aby firma skutočne fungovala ako jeden
celok, jeden organizmus s jasným cieľom - uspokojiť dlhodobých zákazníkov a
získať nových.
Poučením z krízy je, že aj keď vo firme všetko
funguje dobre, je užitočné sa aspoň niekoľkokrát do roka zastaviť a prehodnotiť
procesy, internú štruktúru, náklady aj marketingové aktivity. Každá firma dokáže fungovať efektívnejšie a
s menšími výdavkami, ako sa na prvý pohľad môže zdať a môže dosahovať rovnaké
alebo aj lepšie výsledky.
Šrotovné skutočnosťou
5. 3. 2009
Príspevok na kúpu nového auta pri zošrotovaní starého bude skutočnosťou už od pondelka. Vláda včera rozhodla o jednej z alternatív. Výška šrotovného bude 1 000 €, ak predajcovia prispejú 500 €, štát priloží ešte ďalších 500 €. Cenová hranica nového auta za zdvihla na 25 000 €.
Nárok na dotáciu bude mať fyzická osoba alebo
firma, ktorá vlastní auto vyrobené pred 31. decembrom 1999 a na Slovensku bolo
zaregistrované do konca minulého roka. Keď majiteľ nechá takéto auto zošrotovať
u autorizovaného spracovateľa a vyradí ho z evidencie, môže si u predajcu
žiadať štátnu zľavu. Predajca o jej preplatenie požiada rezort hospodárstva.
Ropy je veľa, nemá ju kto kupovať
5. 3. 2009
Ropné tankery ešte pred rokom brázdili more sem a tam. Teraz sa pohupujú na pobreží a posádky natierajú paluby. Sú plné čierneho zlata, ale nemajú kam plávať.
Stalo sa to, čo nikto nečakal. Dopyt po rope
prudko klesá, obchodníci ju majú nakúpenú, ale nechcú predávať, pretože cena je
príliš nízka. Preto vyčkávajú. Túto hru so zásobami obchodníci hrávajú bežne.
Lenže teraz sa ceny ropy prepadávajú až príliš rýchlo. Okrem toho uloženie nákladu v tankeri nie je lacná
záležitosť. Zarábajú na ňom lodiari, ktorí od minulého roka už zdvihli poplatky
trikrát a teraz si účtujú 75 000 dolárov (59 497,50 €) na loď a deň.
Analytici ako vždy ponúkajú dva scenáre, čo sa
bude diať ďalej. Podľa prvého by producenti mohli zastaviť ťažbu a nechať trh
vyhladovať. Podľa druhého naopak trh poslať ku dnu tak, že tí, ktorí majú
priveľké zásoby, už nebudú môcť čakať dlhšie a začnú predávať pod cenu.
Pravdepodobnejší je druhý scenár, pretože zima sa končí a ropa či plyn na
vykurovanie nie sú potrebné. V dôsledku krízy zároveň klesla aj spotreba
pohonných hmôt.