Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Školy a profesionálni rodičia dostanú notebooky
21. 9. 2009
Podľa najnovšieho Vestníka verejného obstarávania vyhrala firma Datalan súťaž na dodávku 558 notebookov.
Za dodávku zinkasuje vyše 389 tisíc € bez dane. Peniaze na notebooky pôjdu z Európskeho sociálneho fondu. Notebooky dostanú nielen žiaci a učitelia, ale aj profesionálni rodičia.
Firma Datalan ako jediná z 10 firiem, ktoré si prevzali podklady, splnila podmienky verejného obstarávania formou reálnej ponuky.
Firma mala zákazky aj za predchádzajúcej vlády.
SZRB bude spravovať peniaze efektívne
17. 9. 2009
Spravovať peniaze efektívne je niečo samozrejmé, predovšetkým pre banky. Od nikoho a pre nikoho by si nemalo vyžadovať špeciálne uznanie či chválu. Tak je to aj v prípade projektu pripravovaného vládou, aby podniky, ktoré podnikajú v mene štátu, sústredili časť svojich zdrojov v štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB).
Cieľom vlády je dosiahnuť nielen vyššiu efektívnosť vo financovaní podpory malých a stredných podnikov, preto bola totiž táto banka založená, ale tiež prispieť k ekonomickejšiemu riadeniu štátneho dlhu.
Dnes na financovanie projektov svojich klientov, ktorí nikdy nepatrili k hlavnej klientele komerčných bánk, SZRB používa len vlastné zdroje a úverové linky zo zahraničia. Na rozdiel od ostatných bánk ako zdroj financovania nemá vklady, teda to, čo v období pred reštrukturalizáciou bánk v 90. rokoch nazval bankár jednej z najväčších bánk na Slovensku "to najcennejšie, čo banka má“. Vklady sú nepochybne najlacnejším zdrojom financovania, iste lacnejším ako zahraničné úverové linky, ktoré v čase svetovej ekonomickej krízy zvyšujú rizikovú maržu. Samozrejme, že z hľadiska časového súladu vkladov a úverov, ktoré SZRB poskytuje, nepôjde o hlavné využitie získaných vkladov, ale skôr o doplnkové, ktoré asi neprekročí 20 % objemu vkladov, avšak i tak to umožní podporiť viac podnikateľov, a teda vytvoriť viac pracovných príležitostí. Významným nástrojom využitia týchto vkladov môžu však byť operácie banky pri riadení štátneho dlhu v spolupráci s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity. Práve efektívnosť jeho spravovania a každý príspevok k tomu je prirodzenou povinnosťou štátu. To, že štátne firmy nesmú na tom strácať, je opäť samozrejmosť.
Vláda Slovenskej republiky poskytla slovenskému bankovému sektoru veľmi významné bankové stimuly. Tie bankám pomohli prežiť snáď tie najhoršie časy tejto krízy. Pripomeňme si napríklad stopercentné ručenie za bankové vklady, program rýchlych záruk, keď štátna SZRB ručí až do výšky 55 % objemu úveru klientovi komerčnej banky, zavedenie bonifikácie úrokovej sadzby pri hypoúvere a teraz pripravovaný projekt riešenia skupiny delikventných hypotekárnych úverov a pripravovaný štátny príspevok pre mladomanželské úvery. Hovoriť preto v súvislosti so spomínaným projektom ako o akcii, ktorá je namierená proti bankám, je, len nepochopením zmyslu projektu.
Záujem investorov o Slovensko pretrváva
15. 9. 2009
K ostatnému augustovému dňu tohto roka evidovala Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) 136 investičných projektov v celkovom objeme 4,378 miliardy €. K rovnakému dátumu vlani to bolo 131 investičných projektov v celkovom objeme 3,549 miliardy €.
Podľa riaditeľky Sekcie priamych zahraničných investícií SARIO záujem investorov o Slovensko aj napriek svetovej hospodárskej kríze pretrváva a je dokonca vyšší ako pred rokom.
Analytik ratingovej agentúry Fitch Douglas Renwick pre agentúru Bloomberg uviedol, že analytici v súvislosti so Slovenskom vidia pomerne pozitívny obraz, ak sa porovnáva s tým, kde to bolo pred takými troma až piatimi mesiacmi.
Ekonomická situácia sa podľa neho sa stabilizuje a vláda načrtáva konsolidačný program. To vzbudzuje istú dôveru.
Agentúra Fitch zároveň potvrdila rating dlhodobých záväzkov SR na úrovni A+, čo je v rámci vyše 20-bodovej hodnotiacej škály agentúry piaty najvyšší stupeň. Výhľad ratingu je stabilný. Slovenská republika má spoločne s Českou republikou najvyšší rating v rámci východnej Európy.
Rezorty si budú musieť utiahnuť opasky - vládna spotreba klesne
15. 9. 2009
Vládna spotreba v roku 2010 by sa mala výrazne znížiť. Jednotlivé rezorty si budú musieť utiahnuť opasky - na bežných výdavkoch 20 % a na kapitálových 70 %. Porovnáva sa úroveň z roku 2008. Deficit verejných financií by v roku 2012 mal klesnúť na tri percentá. Tak to požadujú Maastrichtské kritériá.
Ministerstvá v redukcii bežných výdavkov ešte majú rezervy. Šetriť by sa mohlo napríklad na odmenách pracovníkom, prípadne ich prepúšťaním. Rezorty budú musieť obmedzovať aj objednávanie služieb v externých firmách a znížiť spotrebu kancelárskeho materiálu. Ušetriť by sa malo aj pri reforme daňovej správy.
Podľa premiéra sa však nebude siahať na sociálne príspevky, napr. vianočné dôchodky a nemali by sa zvyšovať ani dane. Tie by hore mali ísť len pri alkohole a cigaretách.