Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Drastické škrty v Pobaltí receptom pre Slovensko?
22. 1. 2013
Slovensko čaká v roku 2014 ďalšie uťahovanie opaskov.
Štíhlejší má byť tentoraz štát v oblasti výdavkov. Drastickými škrtmi prešli napríklad pobaltské štáty. Aj keď najprv prešli šokovou terapiou, neskôr sa vrátili k silnému hospodárskemu rastu. Analytici nie sú však jednotní v tom, či to je recept aj pre Slovensko.
Na Slovensku patria verejné výdavky medzi najmenšie k pomeru HDP v celej EÚ.
Na Slovensko majú namierené noví investori z automobilového a strojárskeho sektora.
22. 1. 2013
Okrem nepriaznivých údajov ohľadne vývoja nezamestnanosti má vláda aj dobrú správu.
Minister hospodárstva láka investorov na daňové úľavy, ale aj priamu finančnú pomoc.
Celkovo má štát rozpracovaných 26 projektov, ktoré majú priniesť až 4 800 pracovných miest. Polovica firiem by mali byť nováčikovia na našom trhu. Noví investori sú najmä zo strojárskeho a automobilového priemyslu.
Firmy majú preinvestovať celkovo 575 miliónov eur. Najviac pracovných miest by malo vzniknúť na východnom Slovensku.
Malé firmy do 50 zamestnancov budú môcť získať zvýhodnenú mikropôžičku od 2 500 do 50 000 eur.
Minister financií zavádza novinky: Podnikateľom pripravuje elektronický výkaz
21. 1. 2013
Rezort financií chce v priebehu tohto roka zaviesť pre slovenských podnikateľov elektronický výkaz dane z pridanej hodnoty .
Ten má v kombinácii so systémom vyhodnocovania rizikových platcov DPH znížiť pomerne vysoké straty štátu v rámci výberu dane.
V rámci elektronického výkazu DPH budú podnikatelia zasielať finančnej správe zoznam faktúr tak na vstupe, ako aj na výstupe. Okrem kontroly to dáva dobrý predpoklad na to, aby finančná správa v ďalších rokoch mohla odbremeniť platiteľov DPH tak, že už nebudú v budúcnosti musieť podávať daňové priznania k DPH, ale finančná správa to spraví za nich.
Podnikatelia sa sťažujú na drahšiu elektrinu
17. 1. 2013
Slovensku podľa zástupcov podnikateľov hrozí odchod firiem pre rast daní a najnovšie aj poplatkov za elektrinu.
Zástupcovia firiem hovoria o zdražovaní elektriny.
Razantné zdraženie elektriny vystrelí Slovensko na špičku rebríčka krajín s najdrahšou elektrinou v EÚ. Obyvateľov to ohrozuje nielen zvyšovaním nezamestnanosti, keďže firmy nebudú mať peniaze na mzdy, ale aj zdražovaním bežných tovarov.
Domácnostiam od januára elektrina priemerne zlacnela o viac ako tri percentá.