Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Dlh na obyvateľa máme vyšší ako Česi aj Poliaci
29. 4. 2013
Ešte v roku 2010 sme mali z krajín V4 najnižší dlh na jedného obyvateľa.
Verejný dlh Slovenska dosiahol za minulý rok 6892 eur na jedného obyvateľa, čo predstavuje medziročný nárast zhruba o 600 eur.
Dlh pripadajúci na jedného Poliaka predstavoval vlani 5648 eur, na Čecha 6657 eur a na Maďara 7689 eur.
Priemer celej Únie dosiahol v roku 2012 úroveň 21.863 eur a v rámci krajín platiacich eurom to bolo 25.838 eur.
Pri porovnaní s výkonom ekonomiky sa verejný dlh Slovenska vlani vyšplhal na 52,1 % HDP.
Prvýkrát tak prekročil hranicu 50 %, ktorú určuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Domácnostiam hrozí drahšie teplo
24. 4. 2013
Slovenským domácnostiam, ktoré plynom aj vykurujú, hrozia vyššie účty.
Nový akcionár v SPP, sa dohaduje s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na zvýšení taríf pre domácnosti, ktoré plynom aj kúria. Matke SPP, ktorá plyn dodáva, hrozí v tomto roku strata desiatok miliónov eur práve v segmente domácností. A práve vyššie ceny by ju mali pomôcť znížiť.
Ak sa vláda matku rozhodne kúpiť, bude musieť okrem 60 miliónov za akcie podniku zaplatiť aj straty SPP. Na druhej strane by mala úplne pod kontrolou ceny plynu.
Ľudí bez práce mierne ubudlo
23. 4. 2013
Nezamestnanosť v marci klesla o tri stotiny percentuálneho bodu.
Ľudí bez práce v marci bolo opäť o niečo menej. Kým vo februári bola nezamestnanosť na úrovni 14,71 percenta, o mesiac neskôr klesla o tri stotiny percentuálneho bodu. Prácu si našla necelá 6-tisícka ľudí.
Náš dlh rekordne rýchlo rastie
23. 4. 2013
Pred krízou sme patrili medzi vzorové krajiny, ktorým dlh klesal.
Dnes už je všetko inak – Slovensko sa vlani zaradilo medzi rekordérov v raste zadlženia.
Z pôvodných vyše 43 percent HDP sa náš dlh prehupol nad 52 percent. V praxi tak každý Slovák dlhuje veriteľom štátu 6 897 eur. Horšie sú na tom už len štáty naplno zasiahnuté krízou – Španielsko, Portugalsko, Írsko a Cyprus.