„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz musí prísť aj to najhoršie. A potom bude už iba zle.

Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.

Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.

Zákon posledného slova: Žena musí mať v každej hádke posledné slovo. Ak náhodou nie, tak je to začiatok novej hádky.

Žiadny deň nie je dobrý ako termín svadby.

Ak ste vždy dobre naladený, máte kopu priateľov a priateliek, máte perfektné sny, je čas prestať s drogami...

Ak sa už silou - mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.

Čím neuveriteľnejšie niečo znie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že tomu uveria.

Ak ani pravda ani blufovanie nezaberá, ešte stále je tu dynamit.