Výroba, označovanie predaj tabakových výrobkov
6. 3. 2024
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prijatie delegovanej smernice, pokiaľ ide o zrušenie určitých výnimiek týkajúcich sa zahrievaných tabakových výrobkov, ustanovila povinnosť najneskôr do 23. júla 2023 prijať zákony a iné právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
Právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je v súlade s právom Európskej únie. Zákon nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
K
Veľký prepad na trhu s bytmi v Bratislave
20. 1. 2023
Vlani sa v hlavnom meste predalo najmenej bytov od finančnej krízy v roku 2008. Predaj nehnuteľností v novostavbách neprekročil hranicu 1 520 predaných bytov, čo je najmenej od finančnej krízy v roku 2008, vyplýva z analýzy spoločnosti Bencont Investments (BI).
Kým v prvom polroku 2022 sa predaju darilo a predalo sa vyše tisíc bytov, v druhom predaj bytov neprekročil ani 500. "Po takmer ôsmich rokoch silného predaja a dvojciferného rastu cien sa tak aktivita na realitnom trhu výrazne ochladila," uviedla BI.
Medziročne priemerná cena nových voľných bytov v Bratislave vzrástla o 15,2 percenta. K najvyššiemu rastu vo výške 33 percent došlo v okrese Bratislava III (Rača) a tiež v Novom Meste. Naopak, najpomalšie rástli ceny nových bytov v Petržalke (približne o šesť percent). Za takýto byt zaplatí zákazník priemerne 296-tisíc eur. Cena nových bytov stúpla asi o desať percent.
Spoločnosť predpokladá, že situácia na realitnom trhu bude v tomto roku podobná ako v druhej polovici vlaňajšieho a ceny nových bytov budú stagnovať.
V
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri vrátila k rastu
16. 1. 2023
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri medzimesačne zvýšila o 0,9 percenta po októbrovom poklese o 1,9 percenta. Vo svojej dnešnej správe to oznámil európsky štatistický úrad Eurostat. V Česku zaznamenala výroba nárast o tri percentá, v krajinách platiacich eurom predstavoval medzimesačný rast jedno percento.
V medziročnom porovnaní priemyselná výroba v Európskej únii aj v eurozóne vzrástla zhodne o dve percentá.
Z členských krajín, za ktoré už sú novembrové údaje k dispozícii, sa výroba medzimesačne najviac zvýšila v Írsku (plus 6,4 percenta), Luxembursku (plus päť percent) a na Malte (plus 4,6 percenta). Naopak, najväčší pokles výroby zaznamenalo Estónsko (mínus 3,7 percenta), Švédsko (mínus 3,3 percenta) a Chorvátsko (mínus 1,9 percenta).
Produkcia kapitálového tovaru sa v Európskej únii zvýšila o 0,9 percenta, medziproduktov o 0,7 a energie o 0,1 percenta. Výroba tovarov dlhodobej spotreby klesla o 0,2 percenta.
V
Inflácia bude aj tento rok vysoká, ale pravdepodobne nižšia ako vlani
16. 1. 2023
Zrýchľovanie inflácie na Slovensku sa v decembri minulého roka zastavilo, keď druhý mesiac zostala na úrovni 15,4 percenta. Aj v tomto roku bude rast cien vysoký, ale pravdepodobne nižší ako vlani a očakáva sa jeho postupné spomaľovanie na jednociferné hodnoty. V reakcii na aktuálne údaje o inflácii zverejnené Štatistickým úradom to predpokladajú ekonomickí analytici.
"Inflácia v závere roka príjemne prekvapila. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa podľa Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili "len" o 0,2 percenta a zaznamenali tak najpomalšiu dynamiku medzimesačného rastu v minulom roku," zdôraznil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Pod koncoročný vývoj sa podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej podpísal hlavne boj medzi obchodníkmi o zákazníkov v predvianočnom období, kedy vrcholí nákupná sezóna. "K zmierneniu medzimesačnej inflácie prispel aj pokles cien benzínu v porovnaní s novembrom, ale taktiež aj zlacnenie ovocia, zeleniny, olejov a tukov a alkoholických nápojov," doplnila.
Hlavným faktorom ovplyvňujúcim infláciu v tomto roku budú podľa nej aj naďalej ceny energií na svetových trhoch a vývoj cien agrokomodít a potravín. Rizikovým faktorom je vývoj vojny na Ukrajine, ktorá obmedzuje medzinárodný obchod.
V
Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S