Podmienky v cestnej premávke sa budú od mája meniť
18. 2. 2019
Cieľom menšej novely zákona je odstrániť povinnosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým je právnická osoba zverujúca vozidlo inej osobe, viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase vedenia motorového vozidla, evidenčnom čísle vozidla a adrese pobytu vodiča.
Túto evidenciu je prevádzkovateľ povinný poskytnúť policajtovi na jeho výzvu podľa súčasného znenia § 6 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Predkladatelia novely zákona sú toho názoru, že ponechanie súčasnej povinnosti je administratívnou záťažou pre podnikateľov, ktorá nie je nevyhnutná na účel plnenia úloh Policajného zboru na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Tento účel je možné dosiahnuť aj menej zaťažujúcou povinnosťou prevádzkovateľov, napr. v podobe povinnosti byť schopný uviesť meno a priezvisko osoby, ktorej bolo vozidlo zverené v dátume a čase, ktorý je pre policajný útvar relevantný. Takúto povinnosť by mala byť právnická osoba, osobitne malý a stredný podnikateľ bez rozsiahleho vozového parku, schopná poskytnúť aj bez nutnosti viesť celoročne detailnú evidenciu. V prípade veľkých podnikov, resp. právnických osôb, ktoré sú prevádzkovateľom väčšieho počtu vozidiel, bude vedenie evidencie nevyhnutné na plnenie navrhovaného rozsahu notifikačnej povinnosti aj bez nutnosti explicitne ustanoviť súčasný rozsah evidenčnej povinnosti.
Firmy musia voľné miesto hlásiť, i keď zamestnanca vlastne už našli
15. 2. 2019
Nová povinnosť vyplýva firmám z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá od začiatku roka vstúpila do platnosti . Problém nastáva, ak firma obsadí voľné miesto kandidátom, ktorého odporučili zamestnanci. Povinné nahlasovanie voľných pracovných miest od 1. januára tohto roka v praxi prináša niektorým personalistom problémy. Chýba im napríklad metodické usmernenie v špecifických prípadoch, za nedostatok považujú aj dodatočné nahlasovanie miesta v prípade, že ho je možné obsadiť na odporúčanie interného zamestnanca. Rezort práce však tvrdí, že sa snaží spolu s ústredím práce všetky problémy v praxi riešiť.
Zamestnávatelia musia nahlásiť charakteristiku voľného pracovného miesta, a v ktorom územnom obvode sa nachádza. "Tejto časti balíka opatrení, ktorými sa novelizovali najmä pravidlá zamestnávania občanov z krajín mimo Európskej únie, chýba dôkladné dotiahnutie technickej stránky a mechanizmov zverejňovania," zhodnotil odborník personálnej spoločnosti Grafton Recruitment Branislav Jančuška. Podľa jeho slov v praxi chýbajú metodické usmernenia pre rôzne špecifické prípady a pokrivkávajú aj kontrolné nástroje. Problém môže nastať, ak napríklad firma vytvára novú pozíciu a kandidátov jej odporučia vlastní zamestnanci. "Jeden z takýchto uchádzačov napokon aj nastúpi a firma v rámci všetkých administratívnych povinností vyplývajúcich zo vzniku pracovného pomeru bude musieť nahlásiť voľné miesto na úrad práce alebo dodatočne zverejniť túto pozíciu na pracovných portáloch - za poplatok. Inak jej hrozí pokuta 300 eur," naznačil Jančuška a v tejto súvislosti odhaduje, že práve pod vplyvom hrozby postihu si zamestnávatelia napospol budú plniť predmetnú povinnosť, akokoľvek je možná kontrola problematická. Znenie zákona je podľa spoločnosti vágne aj v tom, že nestanovuje lehotu, dokedy si zamestnávateľ musí splniť povinnosť. Oznámenie môže vykonať telefonicky, faxom alebo vyplnením elektronického formulára. Rezort práce upozornil, že povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta priamo vyplynula z dohody so sociálnymi partnermi. "Účelom je, aby bolo možné jednoduchšie identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, čiže ide práve o pomoc zamestnávateľom pri získavaní kvalifikovaných ľudí na voľné pozície," upozornil šéf tlačového odboru ministerstva Michal Stuška. V dotazníku sú povinné údaje o samotnom zamestnávateľovi, ale aj o forme a type pracovného pomeru, požadovanom dátume nástupu, zmenovej prevádzke, pracovnom čase, hrubej aj hodinovej mzde, poskytovaných benefitoch vrátane prípadného príspevku na dopravu alebo bývanie, požadovanom vzdelaní, potrebnej dĺžke doterajšej praxe, minimálnej miere jazykových i počítačových schopností či nevyhnutnosti vodičského preukazu. Ak zamestnávateľ vo výrobe, čo sa týka predovšetkým odvetvia automotive, hľadá viac zamestnancov, musí pri tzv. nahláške riešiť podľa Graftonu každú obsadzovanú pozíciu jednotlivo. Jančuška tvrdí, že takáto legislatíva zbytočne zvyšuje administratívnu záťaž zamestnávateľov aj referentov úradov práce a zároveň neponúka žiadne reálne pozitíva pre uchádzačov. "Prospech z tejto úpravy môže mať jedine ústredie práce, ktoré získa prehľad aj o dosiaľ neinzerovaných pozíciách obsadzovaných firmami po vlastnej osi," doplnil Jančuška, ktorý však oceňuje možnosť nahlasovania miest i prostredníctvom pracovných portálov. Stuška upozornil, že poznať reálny stav voľných pracovných miest, ich počet, druh, či potrebnú kvalifikáciu je jedným z dôležitých kritérií pri stanovovaní zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Všetky špecifické prípady sa však podľa jeho slov rezort spolu s úradom práce snaží riešiť. Sprostredkovatelia hlásiť nemusia. Napríklad, naposledy sa riešilo, či aj tzv. sprostredkovatelia zamestnania za úhradu, majú voľné miesta nahlasovať. "Odpoveď je, že nie, pretože tieto miesta nevytvárajú a ani u nich toto pracovné miesto neexistuje ako u koncového zamestnávateľa. Rovnako tak nemajú záujem prijať na sprostredkované pracovné miesto zamestnanca, ich zámerom je sprostredkovať pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý miesto vytvoril, alebo u ktorého existuje," uviedol Stuška.
(Zdroj: Aktuality.sme.sk)
Pripravované zmeny zákona o cenách od 1. 3. 2019
13. 2. 2019
Cieľom novely zákona o cenách je nastaviť jasné pravidlá pre dohodovanie cien v prípade, ak jedným z účastníkov (väčšinou ide o osobu kupujúceho) je subjekt vo výhodnejšom hospodárskom postavení.
Zároveň sa do zákona zavádza nový pojem „obchodná prirážka“, ktorá súvisí s ďalším predajom nakúpeného tovaru a ktorá je dôležitým pojmom pre porovnanie korektnosti prístupu obchodníka ku svojim dodávateľom. Novelou zákona sa dáva taktiež kompetencia Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky kontrolovať cenovú disciplínu v oblasti cien potravinárskych výrobkov. Novela zákona tak reaguje na zneužívanie ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, ktoré sa v obchodných vzťahoch najmä pri predaji potravinárskeho tovaru vyskytuje stále častejšie.
Štátny fond rozvoja bývania
11. 2. 2019
Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným nástrojom podpory rozvoja bývania. Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Záujem o tento nástroj je dôkazom, že aj pri existujúcich nastavených podmienkach patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.
Cieľom novely zákona je zaviesť výraznejšiu podporu pre mladé začínajúce rodiny, ktoré nie sú natoľko solventné, aby si mohli dovoliť obstarať nové bývanie. Ide o mladých manželov do 35 rokov, ktorí uzavreli manželstvo najviac 12 mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory určenej na obstaranie aj staršieho bytu v bytovom dome alebo v rodinnom dome. Obstaranie staršieho bytu môže byť riešením pre mladomanželov a súčasne môže podporiť rozvoj vo vidieckych lokalitách. Tento úver bude poskytnutý za štandardných podmienok ako je v prípade manželov, avšak s tým zvýhodnením, že prvých 15 000 eur z úveru bude poskytnutých s výhodnejšou úrokovou sadzbou.
Pre mladomanželov sa ďalšej navrhuje zavedenie nového účelu podpory bývania, a to možnosť poskytnúť zvýhodnený úver na stavebnú úpravu staršieho bytu v bytovom dome alebo rodinnom dome, čím sa sleduje zámer zlepšenia kvality ich bývania. Na takýto účel bude možné poskytnúť zvýhodnený úver, pričom prvých 15 000 eur z maximálnej výšky 30 000 eur možno poskytnúť s výhodnejšou úrokovou sadzbou.
Zámerom zmien zákona od 1. 7. 2019 je pomôcť mladým rodinám osamostatniť sa, zjednodušiť im finančne možnosť mať deti a podporovať tak pôrodnosť a demografický rast populácie na Slovensku. Na základe tejto zmeny zákona tak mladomanželia budú môcť dostať úver vo výške 15 000 eur na 15 rokov s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 1% fixovanou počas celej doby úveru. Zároveň pri narodení dieťaťa možno odpustiť 2 000 eur z výšky istiny úveru, pričom maximálna suma, ktorá môže byť takto odpustená z istiny úveru, je 6 000 eur. Návrh je tak jednoznačne smerovaný na podporu rodiny a detí.
Ďalším cieľom novely zákona je podpora obnovy bytového fondu na celom Slovensku. Najmä v obciach na vidieku existuje veľký počet starších rodinných domov, z ktorých mnohé sú už dnes neobývané. Možnosť rekonštrukcie takýchto starších rodinných domov môže zatraktívniť bývanie v obciach, čo podporí i rozvoj na vidieku.