Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov
10. 2. 2025
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
V zákone dochádza k úpravám vyvolaným zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome majú povinnosť zabezpečiť správu domu. Táto povinnosť sa vzťahuje na domy, ktoré sú vlastnícky rozdelené na jednotlivé byty a nebytové priestory. Ustanovilo sa, aby sa povinnosť správy nevzťahovala na domy, ktoré pozostávajú najviac z troch jednotiek, či už bytov alebo nebytových priestorov. Táto podmienka je splnená, ak sa v dome nachádzajú spolu (súhrnne) maximálne tri byty alebo nebytové priestory, aj v rôznej kombinácii. Takéto domy sú zákonom vylúčené z povinnosti mať zabezpečenú správu domu prostredníctvom spoločenstva vlastníkov alebo správcu.
K
Bytovky v Bratislave dostali tvrdú ranu od vlády
3. 2. 2023
Vláda ohrozuje najväčšiu investíciu v hlavnom meste, upozorňovali ešte minulý týždeň HN. Riziko spočívalo vo vysokej dani, ku ktorej sa kabinet chystal. Tieto obavy sa napokon aj naplnili. Dôvodom sú prijaté cenové stropy pre výrobcov elektriny, na ktorých sa dohodla garnitúra na čele s premiérom Eduardom Hegerom v úvode týždňa.
Nová daň zoberie skoro každému výrobcovi elektriny časť zisku a presunie ju do štátnej kasy. Kým k niektorým zdrojom bol štát zhovievavý, ako napríklad pri jadre a podpore dostavby štvrtého bloku Mochoviec, tak iným zoberú podstatne viac. Týka sa to aj bratislavského podniku OLO, ktorý stojí pred hrozbou, že miliónovú investíciu nebudú môcť ďalej financovať.
Podnik to odôvodňuje cenovým stropom, ktorý im spôsobí výrazný škrt cez rozpočet. „Rozhodnutie vlády o cenovom strope na elektrickú energiu vyrobenú zhodnotením odpadu na úrovni 100 eur za megawatthodinu je pre OLO tvrdou a nečakanou ranou,“ hovorí pre HN Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie. Elektrinu predanú nad danú sumu štát zdaní 90 percentami.
V
Zmeny ochrannej doby a zákazu výpovede
30. 1. 2023
Zákonník práce upravuje zákaz výpovede v § 64, ktorý je nástrojom ochrany zamestnancov nachádzajúcich sa v takých životných situáciách, v ktorých si vyžadujú zvýšenú právnu ochranu pred skončením pracovného pomeru vo forme výpovede zo strany zamestnávateľa. Pri zákaze výpovede je kľúčovým pojmom ochranná doba a jej plynutie.
Ide o obdobie, počas ktorého zákon zvýhodňuje zamestnanca v konkrétnej životnej situácii a zakazuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď, aj keď dochádza k niektorému z výpovedných dôvodov.
Ak by zamestnávateľ počas plynutia ochrannej doby zamestnancovi výpoveď dal, takáto výpoveď by bola neplatná a zamestnanec by sa na súde úspešne domohol neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ochranná doba chráni zamestnanca aj v situácii, kedy zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď a pred uplynutím výpovednej doby zamestnancovi začne z určitého dôvodu plynúť ochranná doba. Výpoveď doručená pred začatím plynutia ochrannej doby je platná, ale pracovný pomer sa v takomto prípade skončí najskôr dňom skončenia ochrannej doby aj napriek tomu, že výpovedná doba by za bežných podmienok uplynula skôr.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď podľa § 64 ods. 1 písm. d) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Od 1. novembra 2022 pribudol k osobitne chráneným ženám aj muž na otcovskej dovolenke.
K
Odchod zamestnanca na výkon práce mimo štátu a pracovné podmienky
30. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky poskytnúť zamestnancovi osobitnú písomnú informáciu obsahujúcu ďalšie povinné údaje, ak ich neobsahuje pracovná zmluva.
Medzi tieto údaje patrí mena, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť, údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách, údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia (t. j. návrat do vlasti) zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky. Povinnosť poskytnúť tieto údaje nemá zamestnávateľ len vtedy, ak doba výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne. Naopak, ak sa u zamestnanca mení miesto výkonu práce do iného štátu ako je štát, v ktorom zamestnanec obvykle pracoval, je zamestnávateľ povinný aktualizovať údaje o mene, o ďalších plneniach a o podmienkach repatriácie.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa môže zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.
V
Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
27. 1. 2023
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektoráty práce. Inšpektorát práce vykonáva kontrolu a je povinný spolupracovať a poskytovať potrebné informácie v rozsahu svojej pôsobnosti.
Novelou zákona č. 112/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnou od 1. 1. 2023, sa po novom ustanovilo, aby kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávali inšpektoráty práce, ktoré budú jedinými kontrolnými orgánmi nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
V súčasnosti kontrolu vykonávajú aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto orgány už nebudú vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Momentálne vznikajú problémy pri kontrole nelegálneho práce a nelegálneho zamestnávania rozdielnymi orgánmi kontroly najmä z dôvodu, že tieto orgány kontroly nepostupujú pri kontrole podľa rovnakého procesného predpisu. Zatiaľ čo inšpektoráty práce postupujú podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ústredie a úrady postupujú podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
Ustanovuje sa povinnosť právnickým osobám, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a fyzickým osobám, ktoré vykonávajú závislú prácu, poskytovať požadované informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a výkonu kontroly. Fyzickej osobe, ktorá vykonáva závislú prácu, sa tiež ukladá povinnosť inšpektorátu práce predložiť na požiadanie doklad (napr. preukaz totožnosti, pas, vodičský preukaz), ktorého obsahom bude identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, pod ktorým je zaevidovaná v Sociálnej poisťovni. Identifikačným číslom sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby je podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rodné číslo fyzickej osoby.
K