Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Vrátenie zábezpeky vo verejnom obstarávaní
19. 11. 2018
Novelou zákona o verejnom obstarávaní dochádza od 1. 1. 2019 k zníženiu náročnosti jednotlivých inštitútov, prípadne k ich vypusteniu.
Za týmto účelom dochádza k úprave dôvodov na vrátenie zábezpeky, k vypusteniu percentuálnej kvantifikácie mimoriadne nízkej ponuky, či k návrhu na obmedzenie lehoty viazanosti ponúk. Zároveň sa úplne vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania. V súvislosti s vypustením dvojobálkového konceptu predkladania ponúk sa v novele zákona taktiež reviduje procesná úprava revíznych postupov, ktorá bola previazaná s dvojobálkovým predkladaním ponúk.
V rámci koncepčných zmien novela upravuje podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
V neposlednom rad kladie novela zákona za cieľ zefektívniť a zjednodušiť revízne postupy. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitosti žiadosti o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Ďalej dochádza k úprave výšky a výpočtu kaucie a zavedeniu koncentračnej zásady v konaní o námietkach.
Verejné obstarávanie
16. 11. 2018
Novela zákona o verejnom obstarávaní nadobúda účinnosť 1. januára 2019. Cieľom úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty. Novela zákona o verejnom obstarávaní taktiež sleduje odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe. V kontexte uvedeného sa zavádza koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa ustanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať.
V rámci zjednodušenia postupov jednotlivých druhov zákaziek došlo k vyprecizovaniu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou a taktiež sa zavádza nové zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Zaviedla sa možnosť fakultatívneho zriadenia komisie na vyhodnocovanie ponúk, umožnenie predloženia aj „jednoduchého“ čestného vyhlásenia na účely predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.
Novou právnou úpravou sa ďalej „zjemňuje“ prílišná tvrdosť súčasnej úpravy uzatvárania dodatkov, spočívajúca v možnosti opakovanej zmeny zmluvy a uvoľnenia pravidla „de minimis“ pri zadávaní podlimitných zákaziek.
Ďalej sa zavádza nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme. V tejto súvislosti nastáva rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmluvy na zmluvy uzavreté v rámci DNS, ako aj rozšírenie dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky v rámci DNS. V súvislosti s podávaním určovacej žaloby dochádza k zníženiu výšky súdneho poplatku.
Dynamika slovenskej ekonomiky sa zrýchľuje
15. 11. 2018
V treťom štvrťroku medziročne HDP stúpol v stálych cenách o 4,6 percenta. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu totiž v treťom štvrťroku medziročne hrubý domáci produkt Slovenska stúpol v stálych cenách o 4,6 percenta, kým v druhom kvartáli ekonomika rástla o 4,2 percenta. Predbežné čísla štatistikov za tretí kvartál tak prekonali očakávania bankových analytikov, ktorí v poslednom októbrovom prieskume Národnej banky Slovenska prognózovali za tretí štvrťrok rast hospodárstva o 4 percentá.
Po očistení o sezónne vplyvy sa hrubý domáci produkt zvýšil oproti tretiemu štvrťroku vlaňajška o 4,5 percenta a medzikvartálne oproti druhému štvrťroku tohto roka ekonomika stúpla o 1,1 percenta.V bežných cenách sa pritom za obdobie júla až septembra tohto roku vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 23,767 miliárd eur, čo predstavuje medziročný rast až o 7 percent. Pozitívne čísla tretieho kvartálu boli podľa analytikov menového úseku Národnej banky Slovenska okrem iného výsledkom aj pravidelného novembrového spresňovania údajov, keď Štatistický úrad zrevidoval dáta od roku 2015 až po druhý štvrťrok tohto roka. Samotná revízia tak znížila porovnávaciu bázu roku 2017, čoho výsledkom bolo okrem revízie údajov za tento rok na vyššie úrovne taktiež zvýšenie medziročnej dynamiky v treťom štvrťroku. Samotným motorom hospodárskeho rastu Slovenska však zrejme zostal najmä domáci dopyt. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej silnej spotrebe domácností pomáha priaznivý vývoj na trhu práce, ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností. Ako doplnil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, zverejnené čísla za tretí kvartál boli príjemným prekvapením, keďže Slovensko na rozdiel od viacerých iných krajín eurozóny, najmä Nemecka, zatiaľ nevykázalo spomalenie rastu ekonomiky. Okrem domáceho dopytu slovenskému hospodárstvu pomáha aj pokračujúci reštart automobilového priemyslu. Aj tento faktor však podľa neho zvýrazňuje riziká rastu ekonomiky do nasledujúcich kvartálov. „Už tretí kvartál naznačil pomerne silnú dichotómiu v slovenskom priemysle, keď jeho rast ťahali takmer výlučne len automobilky,“ uviedol Koršňák. Signály z Európy totiž naznačujú pokles dopytu po nových autách minimálne v poslednom štvrťroku tohto roka, čo môže rast produkcie v automobilkách na Slovensku zastaviť. Analytici však na základe zverejnených dát avizujú, že budú navyšovať aj odhad rastu ekonomiky za celý rok. „Vzhľadom na revíziu údajov HDP a štruktúry za predchádzajúce štvrťroky, ako aj zohľadňujúc nový rýchly odhad za tretí štvrťrok vidíme riziká smerom nahor pre našu prognózu rastu HDP v tomto roku,“ uviedla Katarína Muchová zo Slovenskej sporiteľne. Podľa pravidelného prieskumu Národnej banky medzi bankovými analytikmi očakávali v októbri pre tento rok hospodársky rast na úrovni štyri percentá. Ako doplnil Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank, pre tento rok predbežne počítajú s tým, že rast by sa mohol približovať k úrovni 4,5 percenta. Slovenské hospodárstvo však bude čeliť aj rizikám. V krátkodobom horizonte je to podľa Koršňáka najmä rastúci globálny protekcionizmus a blížiaci sa termín odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. V strednodobom horizonte bude podľa neho rozhodovať, ako úspešne sa bude slovenská ekonomika transformovať z využívania lacnej pracovnej sily na ekonomiku založenú na znalostiach. „Model založený na relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sile sa postupne napĺňa,“ dodal analytik UniCredit Bank. Štatistici budú ešte údaje o vývoji hospodárstva za tretí kvartál spresňovať na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov. Rovnako údaje doplnia o štruktúry jednotlivých ukazovateľov. Spresnené výsledky štatistický úrad zverejní siedmeho decembra.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Roboty budú pre Slovákov stále väčšou konkurenciou
14. 11. 2018
Slovensko patrí medzi krajiny, kde je najväčšia pravdepodobnosť náhrady pracovných pozícií priemyselnými robotmi. Informuje o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na štúdiu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), podľa ktorej Slovensko ako najväčší producent automobilov vzhľadom na počet obyvateľov, čelí až 62-percentnej pravdepodobnosti, že typické pracovné pozície v jeho ekonomike budú v blízkej budúcnosti nahradzované robotmi.
Pre porovnanie, pravdepodobnosť, že typické pracovné miesta v hospodárstve nahradia priemyselné roboty, je v Litve a Grécku 57 %, v Nemecku 54 % a v Slovinsku 53 %. V susednej Českej republike je táto pravdepodobnosť podľa údajov EBRD na úrovni 49 %. Slovensko pritom už v súčasnosti patrí v Európe medzi krajiny s najvyšším podielom priemyselných robotov na počet pracovníkov. Ich počet od roku 1993 do roku 2016 stúpol o vyše 9 robotov na 1 000 pracovníkov. Dynamickejší rast zaznamenali iba v Nemecku či vo Švédsku. Medzi sektory, v ktorých sa očakáva najvýraznejší vplyv automatizácie výroby, patrí pritom podľa EBRD textilný priemysel, potravinárstvo, poľnohospodárstvo a spracovanie dreva. Na druhej strane najnižšie riziko automatizácie sa predpokladá vo vzdelávaní, programovaní, telekomunikáciách, právnych a účtovných službách a vo finančných službách.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)