Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Milión eur pre jeden z najmenej rozvinutých okresov
4. 10. 2018
Vláda pod vedením Petra Pellegriniho (Smer-SD) rozdelila počas svojho utorkového výjazdového rokovania v obci Ploské v okrese Košice-okolie milión eur. Ide o prostriedky z rozpočtovej rezervy pre okres Košice-okolie, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté okresy.
"Vláda rozdelila tak, ako to robí vždy, milión eur, aby odľahčila rozpočty jednotlivých obcí z tohto regiónu, aby sa tak mohli venovať zo svojich rozpočtov iným prioritám. Samozrejme, primárne prevažujú rekonštrukcie obecných budov, obecného majetku, rekonštrukcie cestnej infraštruktúry, teda všetko veci, ktoré by mali zvýšiť kvalitu života občanov v tomto regióne," uviedol Pellegrini. Najviac financií, a to po 50.000 eur, má ísť na výstavbu detského ihriska v obci Čaňa, rekonštrukciu miestnych komunikácií v obciach Háj a Perín-Chym a rekonštrukciu obecných bytov v Turni nad Bodvou. Obec Košické Olšany dostane na výstavbu chodníka od križovatky smerom na Rozhanovce 40-tisíc eur. Na dostavbu domu smútku a vybudovanie oddychovej zóny v ústí Zádielskej doliny vláda schválila obci Zádiel 20-tisíc eur a mesto Medzev získalo na vybudovanie priestoru pre aktívne stretávanie generácií na Sídlisku Mladosť 32-tisíc eur.
Zanedbávanie letectva nás oberá o milióny
3. 10. 2018
Minimálne sto miliónov eur ročne má Slovensko stáť ignorovanie dlhodobej stratégie leteckej dopravy. Dlhé roky ju totiž nemáme spracovanú a rezort dopravy podľa Antonína Kazdu, profesora Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity, tomuto problému nevenuje dostatočnú pozornosť.
Dôsledkom toho na Slovensko nelieta dostatok medzinárodných liniek v porovnaní s inými štátmi a je preto menej zaujímavé pre zahraničných turistov. „Ak by sme únik 3,7 milióna cestujúcich v porovnaní s Českom skúsili vyjadriť finančne a použili hodnoty dvanásť eur za cestujúceho, poplatok za parkovanie pri priemernej štvordňovej ceste deväť eur a útratu na letisku štyri eurá, došlo za minulý rok zo Slovenska k ,úniku‘ približne 118-tisíc eur len za jeden rok,“ tvrdí Kazda. Ministerstvo dopravy sa však bráni. „Každé letisko má svoju špecifickú situáciu a štát nie je vo všetkých majoritným akcionárom. Znamená to, že je to úloha aj pre samosprávy, ako podporiť a rozvíjať leteckú dopravu v regiónoch,“ upozorňuje hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Slováci sa rekordne zadlžujú
2. 10. 2018
Rok 2017 bol vo finančnom meradle výnimočným rokom. Napriek rastúcemu politickému napätiu to bol vhodný rok pre investorov a sporiteľov, keď na celom svete vrcholilo ekonomické oživenie a finančným trhom sa darilo, najmä tým akciovým. Výsledkom bol rast finančného majetku domácností v celosvetovom meradle o 7,7 percenta. Dlhy vo svete stúpli o šesť percent.
Opačný trend zaznamenali slovenské domácnosti, ktoré aj minulý rok pokračovali v rekordnom zadlžovaní. V regióne strednej a východnej Európy sa Slováci stali unikátom, keď ich dlhy prevyšujú úspory. Aj tieto závery priniesla 9. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2018, ktorá skúmala finančný majetok a dlhy domácnosti v 53 krajinách sveta. "Bolo to výnimočne priaznivé obdobie, no časy, keď mimoriadne expanzívna menová politika zabezpečovala trvalý a stabilný rast na finančných trhoch, sú nadobro preč. Prvé nepriaznivé znaky sú už tu: rastúce úrokové miery, obchodné konflikty a aj čoraz populistickejšia politika spôsobujúca napätie a turbulencie. Prvý mesiac tohto roka už ukázal zlú predtuchu," konštatuje hlavný ekonóm poisťovne Michael Heise. Slabou stránkou slovenských domácností je aj naďalej vysoká úverová zadlženosť. Dopyt po úveroch už od roku 2010 stúpa u Slovákov výraznejšie, ako je priemer v regióne. Minulý rok ich dlhy stúpli o 10,3 percenta, každý Slovák tak v priemere dlžil 6792 eur, kým priemer regiónu je 4564 eur.
Slovenskí podnikatelia sú nespokojní s hospodárskou politikou
1. 10. 2018
Dôsledky nezodpovednej politiky údajne pociťujú podnikatelia dennodenne. Potrebu vyslať jednoznačný signál vláde aj politickej reprezentácii o zásadnej nespokojnosti s dlhoročne zlou hospodárskou politikou, nekvalitou politického rozhodovania, ako aj absenciou reálnej zodpovednosti za jeho dôsledky vyjadrili vo štvrtok na rokovaní v Bratislave členovia Generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS).
Ako uviedol prezident ZPS Ján Oravec, dôsledky nezodpovednej politiky pociťujú podnikatelia dennodenne v podobe záplavy právnych noriem, ktoré obmedzujú ich podnikateľskú slobodu a aktivity. Alena Sabelová, generálna riaditeľka sekcie riadenia investícií, a Kvetoslav Kmec, riaditeľ odboru strategického plánovania Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, informovali o príprave stratégie hospodárskej politiky vlády do roku 2030, na ktorej, ako zdôraznili, sa zúčastňuje množstvo odborníkov zo všetkých oblastí. V diskusii o aktuálnom návrhu Národného investičného plánu SR na roky 2018 - 2030 prezentovali podnikatelia vlastný pohľad na kľúčové problémy slovenskej ekonomiky, ktorými sú nekvalita verejného sektora a často likvidačná hospodárska politika vlády, pričom privítali snahu o presadenie dlhodobého uvažovania, ktorá v slovenskej hospodárskej politike meniacej sa aj niekoľkokrát ročne doteraz chýbala. Zúčastnení sa dohodli na pokračovaní vzájomného dialógu, podnikatelia svoj pozičný dokument predložia písomne a Sabelová prisľúbila prítomným, že vláda zapracuje maximum ich podnetov do svojich strategických dokumentov. Generálna rada ZPS prerokovala aj organizačné zabezpečenie snemu ZPS pripravovaného na 8. 11. 2018, v rámci ktorého zorganizuje konferenciu k 100. výročiu vzniku Československa na tému Baťa: geniálny podnikateľ a sociálny inovátor.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)