Verejné obstarávanie po novom
3. 5. 2021
Súčasná slovenská právna úprava je v niektorých aspektoch prísnejšia, a to aj v oblastiach postupov subjektov, ktorých zákazky sú spolufinancované viac ako 50 % verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V súčasnosti tieto subjekty musia zabezpečiť obstaranie služieb v oblasti výskum a vývoja prísnejšími postupmi podľa zákona o VO.
Cieľom novely je odstránenie národného goldplatingu a zosúladenie národnej úpravy s európskou v oblasti služieb zameraných na výskum a vývoj. Úprava má veľký potenciál zjednodušiť najmä implementáciu projektov a zabezpečiť efektívne a včasné využitie finančných prostriedkov poskytnutých Slovenskej republike z európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu inovácií, rozvoj regiónov a znižovanie regionálnych rozdielov. Osobitne je takéto zosúladenie vhodné v prípade podpory výskumno-vývojových projektov, ktoré boli vyhodnotené ako vysoko kvalitné v rámci komunitárnych nástrojov podpory Európskej únie.
Právna úprava približuje národnú právnu úpravu obstarávania služieb v oblasti výskumu a vývoja dotovanými subjektami so smernicou č. 2014/24/EÚ v platnom znení. Neaplikovanie zákona sa v súlade s predmetnou smernicou týka aj subjektov, ktorým na zákazku na služby vo výskume a vývoji poskytol verejný obstarávateľ viac ako polovicu finančných prostriedkov. Čiastočne sa tak odbúrava prísnejšie stanovenie podmienok v tejto oblasti na národnej úrovni oproti európskej regulácii. Rozdiel v regulácii je osobitne vypuklý v prípadoch, kedy obstarávanie sa má realizovať v rámci výskumno-vývojových projektov, ktoré boli vyhodnotené ako vysoko kvalitné v rámci komunitárnych nástrojov podpory Európskej únie, a zároveň majú byť realizované aj v národných podmienkach. V týchto prípadoch dochádza k dualite, kedy hodnotenie na európskej úrovni zohľadňuje vyňatie týchto situácií z pôsobnosti predmetnej smernice, zatiaľ čo na národnej úrovni obstarávanie podlieha postupom podľa zákona.
K
Štátna poisťovňa nebude robiť pri Zväze ambulantných poskytovateľov kompromisy
21. 12. 2018
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) nebude robiť kompromisy pri rokovaní so Zväzom ambulantných poskytovateľov (ZAP). Na tlačovej besede o tom informovala generálna riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková. Poisťovňa odmieta finančné dorovnanie ambulanciám od 1 júla, kedy členovia ZAP-u vypovedali zmluvu. Pacient ako rukojemník. Podľa VšZP je dôsledkom krokov ZAP neodôvodnené branie pacienta za rukojemníka, šírenie poplašnej správy, poškodzovanie mena poisťovne a nekalý spôsob rokovania.
Keď teraz poisťovňa komunikuje s poskytovateľmi, tí podľa Hlinkovej zisťujú, že podmienky v zmluvách sú výhodné, vzápätí na to ZAP a Slovenská lekárska komora (SLK) oslovuje poskytovateľov s tým, aby nanovo vypovedali zmluvy.
"Nie je to už o VšZP, o podmienkach ktoré dávame," tvrdí Hlinková. ZAP podľa nej chce ukázať svojim členom, že vie dohodnúť niečo naviac, poisťovňa mu to však zákonne uhradiť nemôže. Do konca roka. Vo štvrtok bude poisťovňa so ZAP-om rokovať. Verejný prísľub uhradiť starostlivosť o pacientov lekárom, ktorí zmluvu vypovedali, bude platiť do konca roka. Hlinková podľa vlastných slov urobí všetko pre to, aby boli do konca roka podpísané zmluvy. Od januára bude VšZP platiť nezmluvného zdravotného poskytovateľa ako nezmluvného. Podľa generálnej riaditeľky bude mať pacient kam ísť, lekár má povinnosť ošetriť pacienta. Takmer tisíc preplatených bločkov. Poisťovňa bude pacientov informovať, čo robiť ďalej. Bude ich inštruovať, kam môžu ísť, na čo majú nárok, čo budú mať hradené a v akých výškach. VšZP bude komunikovať aj s vyššími územnými celkami, ktorí budú komunikovať s poskytovateľmi. Hlinková tvrdí, ze to bude pre poisťovňu veľká záťaž, predpokladá však, že budú k dispozícii na všetkých pobočkách.
"My sme presvedčení o tom, že do konca tohto roku prevažná väčšina lekárov zmluvy podpíše," uviedol podpredseda predstavenstva VšZP Milan Horváth. Podľa neho VšZP nepredpokladá, že bude verejný prísľub predlžovať.
VšZP aktuálne eviduje 923 bločkov, ktoré vypísali ambulancie ZAP na preplatenie v poisťovni.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zamestnanci vo výkone práce vo verejnom záujme
20. 12. 2018
Príspevok na rekreáciu zamestnancov sa bude vzťahovať aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme a doplnením osobitných zákonov.
Rekreácia sa bude vzťahovať na zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Zákon sa teda bude vzťahovať aj na štátnych zamestnancov, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej záchrannej služby a profesionálnych vojakov.
Sociálny fond – zmeny
19. 12. 2018
Novelou zákona o podpore cestovného ruchu sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom fonde.
Doplnením zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde bude umožnené použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce a inými osobitnými predpismi týkajúcimi sa tohto príspevku na rekreáciu zamestnancov.
Podpora cestovného ruchu
18. 12. 2018
Cieľom novely zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, ktorá nadobudne účinnosť 1. 1. 2019, je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu.
Medzi nové nástroje financovania cestovného ruchu patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce (príspevku na rekreáciu zamestnancov) vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o cykloturistiku v Slovenskej republike a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či neexistujúcim značením cyklotrás. Súčasťou podpory domáceho cestovného ruchu budú aj investičné pomoci umožňujúce investície napríklad do infraštruktúry, ktorá vytvára predpoklady pre zvýšenú atraktivitu destinácií, ktoré majú stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenskej republiky a rozvoj nadväzujúcich služieb.