Väčšina miest na Slovensku bude musieť zvýšiť dane a poplatky, tvrdí únia
28. 10. 2019
Samosprávy budú nahrádzať výpadky príjmov v dôsledku zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane. Väčšina miest na Slovensku bude musieť zvýšiť daň z nehnuteľností a ďalšie poplatky, aby tak vykryla výpadky príjmov, ktoré budú mať samosprávy v dôsledku viacerých zákonov prijatých v Národnej rade Slovenskej republiky, najmä novelizácie zvyšujúcej nezdaniteľnú časť príjmov fyzických osôb. Po stredajšom rokovaní to z diskusie Prezídia Únie miest Slovenska (ÚMS) tlmočil na tlačovom brífingu prezident únie a primátor Trenčína Richard Rybníček."Môžem jednoznačne povedať, že sa tak chystá urobiť vyše 95 percent členov ÚMS," skonštatoval. Členmi únie je približne tretina miest na Slovensku, v ktorých žijú asi dve tretiny mestského obyvateľstva v Slovenskej republike. Podľa Rybníčka budú však k rovnakému kroku donútené aj mnohé obce.
"Dôvod je rovnaký ako v prípade miest, zabezpečiť zdroje na to, aby služby, ktoré v rámci svojich kompetencií samosprávy poskytujú, udržali minimálne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti a zároveň sa pripravili aj na ekonomicky horšie časy, ktoré nás čakajú," zdôraznil Rybníček. Viceprezident ÚMS a primátor Hlohovca Miroslav Kollár zároveň podotkol, že samosprávy nemajú inú možnosť, keďže sú povinné zostavovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. "Ak nezvýšia dane, nebudú tak môcť urobiť," skonštatoval. Rybníček zopakoval, že chystané nepopulárne opatrenia sú dôsledkom viacerých zákonov, ktoré v poslednom období zákonodarcovia prijali a premietajú sa do výšky výdavkov samospráv."Sú to tzv. chodníková novela, obedy zadarmo, veľmi výrazne zvýšenie nezdaniteľnej časti príjmu fyzických osôb, ale aj novela zákona o sociálnych službách a tiež novela o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk, to všetko zvyšuje naše výdavky," upozornil. Odmietol zároveň argumentáciu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že mestá a obce majú pri lepšom výbere daní a pri zvýšených príjmoch v posledných rokoch dostatočné zdroje na financovanie nových opatrení. Rybníček tvrdí, že zvýšené výdavky v dôsledku sociálnych balíčkov a ďalších legislatívnych úprav zvyšujú výdavky nad úroveň príjmov. Rybníček v súvislosti so stredajším rokovaním Prezídia ÚMS potvrdil, že jednou z priorít únie je pokračovať v príprave reformy verejnej správy. "Budeme tvrdo vyžadovať od budúcej vlády i parlamentu, aby sa vytvorila komisia pre štrukturálnu reformu štátnej a verejnej správy," dodal s tým, že chce spolupracovať aj so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Nezdaniteľná časť základu dane sa od budúceho roka zvýši z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Návrh novely zákona o dani z príjmov z dielne poslancov Mosta-Híd Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára schválil parlament v polovici septembra, 4. októbra novelu podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Cieľom novely je zvýšiť životnú úroveň pracujúcich, poukazuje sa pritom na zvyšujúcu sa daňovú záťaž zamestnancov v Slovenskej republike, na čo upozornila aj eurokomisia. Novela a nižšie výnosy z daní budú znamenať aj nižšie príjmy samospráv, ktoré sú financované práve z týchto výnosov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensko prepojí kľúčové trhy s plynom
25. 10. 2019
Plynové potrubie z Veľkých Zlievec do Maďarska, ktoré päť rokov zívalo prázdnotou, je dnes v centre pozornosti. Projekt slovenského Eustreamu bol zaradený do európskeho zoznamu projektov spoločného záujmu PCI ako kľúčový pre energetickú bezpečnosť Únie. Plynovod totiž čaká veľký upgrade.
oto leto začal opäť prepravovať a záujem rastie tak rýchlo, že v najbližších dvoch rokoch zvýši svoju prepravnú kapacitu. Vďaka tomu sa Slovensko stane križovatkou severného a južného plynárenského trhu. To nám prinesie viac záujmu o domáce zásobníky, ako aj nárast obchodovania.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie
25. 10. 2019
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou.
V súčasnosti sa výnimka z nelegálneho zamestnávania vzťahuje výlučne na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, a na jeho rodinných príslušníkov. Nelegálnym zamestnávaním podľa § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je, ak pre ňu vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Výnimka z nelegálnej práce je v § 2a ods. 2 citovaného zákona upravená obdobne.
Táto výnimka sa v rovnakom rozsahu, tzn. s rovnakou definíciou rodinných príslušníkov (príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel) a s rovnakými požiadavkami pre uplatnenie výnimky (dôchodkovo poistený, poberateľ dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiak alebo študent do 26 rokov veku) vztiahne na spoločnosti s ručením obmedzením s jediným spoločníkom.
V záujme toho, aby bola úprava analogická súčasnej výnimke, ustanovuje sa rozšíriť výnimku na spoločnosti s r.o., ktoré majú jediného spoločníka, bez ohľadu na počet zamestnancov. Spoločnosť s r.o. s jediným spoločníkom predstavuje de facto fyzickú osobu-podnikateľa, na ktorú sa už v súčasnosti vzťahuje výnimka z nelegálneho zamestnávania, a to bez ohľadu na počet jeho zamestnancov. Uvedená novela tak spĺňa zásadu rovnakého zaobchádzania a požiadavku ústavnej konformity.
Sociálna práca – novela zákona
23. 10. 2019
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny (zákon o sociálnej práci) ustanovuje ako nevyhnutný kvalifikačný predpoklad pre výkon špecializovaných odborných činností vykonávaných sociálnymi pracovníkmi absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.
Zákon o sociálnej práci ustanovuje, že každý sociálny pracovník, ktorý vykonáva jednu z vyššie uvedených činností, musí do konca roka 2020 absolvovať akreditované špecializačné vzdelávanie. V prípade, že túto povinnosť nesplní, nemôže naďalej vykonávať túto činnosť. Akreditované vzdelávacie programy môžu realizovať len vzdelávacie inštitúcie, ktoré majú udelenú akreditáciu od Akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania. Napriek tomu, že od účinnosti nariadenia vlády (1. januára 2016) mohli vzdelávacie inštitúcie podávať žiadosti o akreditáciu, spravila tak k dnešnému dňu len jedna (Inštitút ďalšieho vzdelávania pri Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, o. z.) a to len na jeden špecializovaný vzdelávací program (sociálna kuratela). Z tohto vyplýva, že ak do 31. decembra 2020 sociálni pracovníci neabsolvujú akreditované špecializované vzdelávacie programy, nebudú spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti. Podľa zákona o sociálnej práci musia do konca roka 2020 splniť podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu všetci sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci. Nariadenie vlády ustanovuje, že príprava na vyššie uvedené špecializačné vzdelávacie programy trvá najmenej 12 mesiacov a najviac 18 mesiacov. Tým môže nastať situácia, že výkon vyššie uvedených činností bude ohrozený, pretože sociálni pracovníci nebudú kompetentní vykonávať tieto činnosti. Z tohto dôvodu sa predlžuje prechodné obdobie, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2022.
Železnice SR sa stali členom SOPK
23. 10. 2019
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa po niekoľkoročnej prestávke v októbri opätovne stali členom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Generálny riaditeľ ŽSR Juraj Tkáč a predseda SOPK Peter Mihók vnímajú naštartovanie spolupráce ako pozitívny signál, a to nielen z pohľadu vzájomného vzťahu oboch subjektov, ale aj z celospoločenského hľadiska.
Členovia SOPK sa podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska 84 percentami. Podľa Tkáča členmi SOPK sú subjekty naprieč celým slovenským hospodárstvom – od výrobných firiem až po stredné odborné školy. Vzhľadom na fakt, že ŽSR patria dlhodobo k najväčším zamestnávateľom na Slovensku, považuje členstvo v tejto inštitúcii za mimoriadne prínosné. Okrem iného očakáva užitočnú spoluprácu napríklad v oblasti duálneho vzdelávania a riešenia nedostatkových profesií na trhu práce. Podľa Mihóka komora hodnotí pozitívne najmä to, že je to jeden z veľkých zamestnávateľov na Slovensku, ovplyvňuje mnohé ďalšie ekonomické aktivity, ktoré sú viazané najmä na priemyselné a obchodné spoločnosti.