Udrie ešte kríza? Najhoršie má Slovensko stále pred sebou, varujú pre HN ekonomickí experti
22. 8. 2023
Strach z rizika ekonomického úpadku sa v minulom roku šíril po celom svete. Vysoké tempo zdražovania sa stalo globálnym problémom a varovaním, že sa treba pripraviť na ťažké časy. To, že je hrozba veľmi reálna, sa potvrdilo napríklad v susednom Česku, ktoré sa už v druhom polroku 2022 prepadlo do miernej technickej recesie a v podobnej situácii sa začiatkom tohto roka ocitlo aj Nemecko.
Postupné zmierňovanie rekordných úrovní inflácie však vyvoláva pozitívne nálady v súčasných výhľadoch ďalšieho ekonomického rastu. Na druhej strane, v úsilí krotiť rýchle zdražovanie centrálne banky spustili najmasívnejšie zvyšovanie úrokových sadzieb v tomto storočí. Európska centrálna banka od júna minulého roka zvýšila sadzby o 425 bázických bodov. Výsledkom sú hypotéky za vyše štyri percentá a menej dostupné zdroje aj na investície.
HN sa preto spýtali expertov, či je hrozba recesie už skutočne zažehnaná a aké dôsledky hrozia aj pre slovenskú ekonomiku.
Je dôležité pripomenúť si, že v modernej histórii, minimálne za ostatných 50 rokov, každé výrazné zvýšenie úrokových sadzieb malo za následok hospodársku recesiu. Najsilnejším argumentom pre opatrnosť je však pre mňa fakt, že zvyšovanie úrokových sadzieb sa jednoducho ešte nestihlo do ekonomickej aktivity preliať. Po očistení o infláciu sú úrokové sadzby stále ešte negatívne, teda v princípe o nejakom uťahovaní reálnych menových podmienok asi ešte nie je namieste hovoriť.
Navyše, veľká časť domácností, ale aj podnikov má svoje úvery zafixované na nízkych úrovniach, ktoré prevládali pred zvyšovaním sadzieb centrálnymi bankami...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonomika zrýchľuje, ale zďaleka už nepatríme medzi premiantov EU
16. 8. 2017
Slovenská ekonomika v druhom tohtoročnom štvrťroku rástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,8 percenta, rovnaké mezikvartálne tempo rastu dosiahla aj v prvom štvrťroku. Vyplýva to z odhadu, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska zrýchlilo na 3,3 percenta zo 3,1 percenta v prvom štvrťroku. Vývoj bol lepší než odhady analytikov. V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie však Slovensko už nepatrí medzi špičku. Spomedzi krajín, pre ktoré Eurostat zverejnil aktuálne čísla výkonu ekonomiky, je Slovensko až na 11. mieste. Lepšie sa darí všetkým našim susedom zo skupiny V4. Mesačné údaje podľa Inštitútu finančnej politiky naznačujú, že k rastu výrazne prispela najmä spotreba domácností. Maloobchodné tržby rástli ešte rýchlejšie ako v predchádzajúcom štvrťroku a zaznamenali nový pokrízový vrchol. Detailná štruktúra ekonomického vývoja spolu s definitívnym odhadom rastu bude známa až na začiatku septembra. Spolu s rastom ekonomiky sa zvýšila aj zamestnanos, v druhom štvrťroku medziročne o 2,1 percenta, čo znamená rovnaké tempo ako v úvode roka. Slovenská centrálna banka pre tento rok počíta s rastom HDP krajiny o 3,2 percenta. Mierne optimistickejšie je ministerstvo financií, ktoré odhaduje rast o 3,3 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Inflácia letí nahor, v júli dosiahla najvyššiu hodnotu v tomto roku
14. 8. 2017
Spotrebiteľské ceny sa v júli 2017 v porovnaní s júlom 2016 úhrne zvýšili o 1,4 percenta. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 4,2 percenta, doprava o 3 percentá, zdravotníctvo o 2,7 percenta, reštaurácie a hotely o 2,3 percenta, rozličné tovary a služby o 2,2 percenta, alkoholické nápoje a tabak o 2,1 percenta, rekreácia a kultúra o 1,6 percenta, vzdelávanie o 1,4 percenta, pošty a spoje o 0,4 percenta.
Klesli ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá o 1,1 percenta, za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,3 percenta. Nezmenili sa ceny odevov a obuvi. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Spotrebiteľské ceny sa v júli 2017 v porovnaní s júnom 2017 v úhrne zvýšili o 0,1 percenta. Vzrástli ceny v odboroch rekreácia a kultúra o 1 percento, zdravotníctvo o 0,3 percenta, alkoholické nápoje a tabak, reštaurácie a hotely zhodne o 0,2 percenta, potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá, rozličné tovary a služby zhodne o 0,1 percenta. Klesli ceny odevov a obuvi o 0,9 percenta, za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,5 percenta, v doprave o 0,4 percenta. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny za pošty a spoje, vzdelávania.
zdroj: hnonline.sk
Regulačný úrad potichu zvýšil ceny
27. 7. 2017
Kauza vysokých cien energií zo začiatku tohto roku pokračuje. Ľudia na strednom a severnom Slovensku si za vodu priplatia. Uviedli to dnes na brífingu poslanci Národnej rady SR z opozičnej strany SaS Karol Galek (tímlíder SaS pre energetiku) a Martin Klus (kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja).
"Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž ešte v júni pod vedením zastupujúceho predsedu veľmi expresne, a to by som rád zdôraznil, za štyri dni, čo je lehota, o ktorej sa bežným občanom môže pravdepodobne iba snívať a bežne takýto proces trvá aj mesiac, potichu, a to by sme tiež radi zdôraznili, schválil pre Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť nové ceny za vodné a stočné, ktoré si začali účtovať od 1. júla tohto roku," priblížil Klus. "Upozornili nás na to občania po tom, ako im začali odpisovať vodomery a oni nechápali prečo. Ako sme následne zistili, to isté sa udialo v prípade stočného u Severoslovenských vodární a kanalizácií. Samotný nárast je v prípade vodného o 2,65 percent, v prípade stočného o 5,75 percent u Stredoslovákov a o 7 percent v prípade stočného u severoslovákov," spresnil Klus. Podľa Klusa si priemerná rodina so spotrebou 120 kubických metrov ročne tak za vodu na strednom Slovensku priplatí takmer 14 eur a na severnom Slovensku takmer 10 eur. "Dotkne sa to takmer milióna ľudí," upozornil Klus. Zvýšenie sa podľa jeho slov dotkne ľudí v prevažne najchudobnejších oblastiach Slovenska. Ceny vodného sú podľa neho pritom už dnes u Stredoslovákov druhé najvyššie v SR a ceny stočného po zvýšení dokonca najvyššie.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť je najnižšia v histórii
20. 7. 2017
Slovensko má najnižšiu nezamestnanosť v histórii. Dnes to oznámil premiér Robert Fico. V júni bola evidovaná miera nezamestnanosti na Slovensku 6,9 percenta.
Premiér oznámil aj ďalší rekord. V júni bolo evidovaných najmenej nezamestnaných v celej histórii samostatného Slovenska - 221-tisíc. My sme boli veľmi optimistickí, čo sa týka vývoja nezamestnanosti, ale výsledky sú ešte lepšie," povedal premiér. Fico na brífingu prezentoval aj dobré ekonomické výsledky. "Slovensko je na dobrej ceste hovoria o tom fakty, ktoré nemôže nikto poprieť. Ekonomika šľape, sme motorom Európy. O čom hovoria aj štatistiky," doplnil Fico.
zdroj: hnonline.sk