Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Vývoz a dovoz kultúrnej hodnoty
30. 5. 2018
Dňa 1. 7. 2018 sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty.
Predkladateľ pri príprave novely zákona spolupracoval s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, Slovenskou národnou knižnicou, Slovenským národným múzeom, Slovenskou národnou galériou, Slovenským technickým múzeom a Múzeom Slovenského národného povstania.
Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa sa podľa zákona sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie ako aj z colného územia Európskej únie, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.
Novela zákona rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky nevzťahujú, a to o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu na dočasné použitie podľa Colného kódexu Únie. Obsahovo sa spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa zákona (vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov predmetov kultúrnej hodnoty – finančný prah a slovacikálnosť predmetu). Zavádza sa nové tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, ktoré sa obsahovo zosúlaďuje s novými zmenami zákona a s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny vývozu.
Dreva a drevené výrobky na trhu
30. 5. 2018
Nový zákon o ich uvádzaní dreva a drevených výrobkov na trhu nadobudne účinnosť 1. júla 2018. Zákonom sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva.
Zákonom sa tiež ukladá povinnosť príslušným štátnym orgánom a účastníkom vnútorného trhu s drevom a výrobkami z dreva zamedziť a zabrániť vstupu dreva z nezákonnej ťažby alebo výrobku z takéhoto dreva na vnútorný trh, pričom každý členský štát má povinnosť určiť jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie nariadenia a určiť sankcie za správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.
Nový zákon zveruje úlohu ústredného orgánu štátnej správy na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré bude aj orgánom štátnej správy kompetentným na overovanie licencií FLEGT. V lesoch nevyhnutných pre potreby obrany štátu bude orgánom dozoru Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Ďalšími orgánmi štátnej správy na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva z lesných pozemkov budú okresné úrady. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia kontroly obchodníkov s drevom a výrobkami z dreva, dovozcov a fyzických osôb a právnických osôb uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh z iných ako lesných pozemkov orgánom dozoru bude Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia.
Zákon o byrokracii – nový právny predpis
30. 5. 2018
Dňa 1. 9. 2018 nadobúda účinnosť nový právny predpis, ktorým je zákon o byrokracii.
Nový zákon zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.
Hlavným dôvodom právnej úpravy bola snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti. Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravil a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.
Nový zákon v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.
Veterinárna starostlivosť – zviera nie je vec
30. 5. 2018
Dňa 25. 5. 2018 bola schválená novela zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorá nadobudne účinnosť 1. septembra 2018.
Novelou zákona dochádza k úprave a doplneniu nasledovných definícií pojmov – farmový chov, držiteľ zvierat, schválená osoba, osoba oprávnená disponovať so zvieratami za účelom, aby sa predchádzalo pochybnostiam v praxi pri definovaní práv a povinností vo vzťahu k zvieratám. Upravujú a dopĺňajú sa kompetencie štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ako aj kompetencie regionálnych veterinárnych a potravinových správ v nadväznosti na problémy vyplývajúce z praktického výkonu veterinárnych kontrol alebo prameniace z novoprijatej legislatívy Európskej únie v oblasti veterinárnej starostlivosti a legislatívy upravujúcej potraviny živočíšneho pôvodu.
Zákonom sa upravujú ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat, v spojitosti s ustanoveniami o živých nálezoch zvierat, odchytu túlavých zvierat a ich umiestňovaní do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá. Uvedená právna úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s povinnosťami obcí pokiaľ ide o odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, ktoré sú často preplnené. Zákon podrobne upravuje zriaďovanie karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, umiestňovanie zvierat do nich a zriaďovanie staníc pre zvieratá, ktoré podliehajú veterinárnym opatreniam a na účely určené v zákone. Cieľom novely je zjednodušiť a skrátiť dobu, po uplynutí ktorej stráca bývalý vlastník túlavého zvieraťa vlastnícke právo k zvieraťu s tým, že vlastníctvo prejde na obec.
Zákon obsahuje úpravu ustanovení o ochrane zvierat, ktorá zahŕňa právnu úpravu podmienok použitia zvieraťa na účely verejného vystúpenia a jeho výcvik. Tiež sa zavádza nový systém registrácie chovov hospodárskych zvierat, nový systém schvaľovania prevádzkarní medikovaných krmív na ich prípravu a uvádzanie na trh, upravuje sa systém schvaľovania prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu v súvislosti s posúdením podmienok na ochranu zvierat.
Novela zákona obsahuje právnu úpravu, v zmysle ktorej má živé zviera osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na zviera sa ustanovenia o hnuteľných veciach použijú, len ak to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora. Predmetom úpravy je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch v Občianskom zákonníku, pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov.