Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Štát chce rekonštruovať nemocnice za peniaze z eurofondov
24. 5. 2017
O peniaze z eurofondov sa môže uchádzať 44 nemocníc.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) chce v
najbližšom čase investovať do rekonštrukcie nemocníc asi 153 miliónov
eur z eurofondov. V prvom kole výzvy, ktoré rezort spúšťa v stredu 24.
mája, ponúkne 70 miliónov eur.
O peniaze sa môže uchádzať 44 nemocníc, jednou z podmienok je, aby
nemali podnikové ťažkosti. Eurofondy nebudú môcť čerpať bratislavské
nemocnice.
Financie môžu v prvom kole získať nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti
ministerstva zdravotníctva (12) či obrany (1), ale aj tie, ktoré patria
pod VÚC (8), obce (1), zelenú budú mať aj neziskovky (5) či súkromné
subjekty. „Zdravotnícke zariadenia musia pri žiadaní o eurofondy myslieť
aj na kofinancovanie, v rámci jedného projektu možno žiadať maximálne 15
miliónov eur,“ povedal dnes na tlačovej konferencii Drucker.K dispozícii
je 280 miliónov eur
Peniaze možno použiť na rekonštrukciu budov, budovanie urgentov či na
nákup zdravotníckej techniky. Prvá výzva na rozvoj nemocníc je viazaná
na tri mesiace, druhú chce rezort spustiť v budúcom roku. Spomínaných 44
nemocníc vybral štát na základe istých pravidiel. Zohľadňoval napríklad
spádovosť či kapacitu lôžok a personálu.
Rezort zdravotníctva má pre toto programové obdobie k dispozícii 280
miliónov eur (2014-2020). Eurofondy, ktoré nepôjdu do rekonštrukcie
nemocníc, plánuje Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR investovať do
integrovaných centier zdravotnej starostlivosti. Výzvu na ich budovanie
chce rezort zverejniť na jeseň tohto roka.
Štát od tohto roka zrušil maximálny vymeriavací základ pre výpočet
odvodov zo zdravotných poisťovní. Desiatky miliónov eur, ktoré takto
získa, chce takisto použiť do obnovy nemocníc. Napríklad aj do tých
bratislavských.
Ako a kde môžete získať bankový účet zadarmo
23. 5. 2017
Pokiaľ nemusíte, tak neplaťte za bankové produkty. Na trhu sa nájde viacero účtov, ktoré vás nebudú nič stáť. Banky na Slovensku z roka na rok dvíhajú svoje poplatky. Stále sa však nájdu produkty, ktoré sú zadarmo. Stačí iba, aby boli ľudia viac aktívni a zaujímali sa o ne.
Podľa analytika portálu Finančná Hitparáda.sk Pavla Škriniara banky svojimi poplatkami skúšajú, čo si môžu ku klientom dovoliť. Poplatok za vedenie účtu je jedna vec. Klient banky sa však v prvom rade zaujíma o to, koľko za takýto účet skutočne zaplatí. Na trhu je viacero produktov, za ktoré ľudia v konečnom dôsledku nezaplatia nič.
Bezplatné účty
Portál FinančnáHitparáda.sk prináša stručný prehľad bezplatných bankových účtov.
Ak máte príjem do 400 € mesačne, žiadajte o legislatívny účet v akejkoľvek banke. Je zadarmo.
Ak nechcete základný bankový produkt, otvorte si účet vo Fio banke. Je zadarmo.
Ak máte príjem nad 400 €, otvorte si účet v UniCredit Bank. Je zadarmo.
Ak zaplatíte mesačne kartou viac ako 70 €, otvorte si účet v mBank. Je zadarmo.
Ak často platíte v obchodoch a máte príjem nad 400 €, otvorte si účet v Sberbank. Je zadarmo.
Ak aktívne využívate účet a chcete popri tom aj sporiť, otvorte si účet v Slovenskej sporiteľni. Je zadarmo.
Ak máte príjem nad 500 € a využívate aktívne produkty banky, otvorte si účet vo VÚB. Je zadarmo.
Ak využívate inovácie banky a ste manželia alebo máte vklady a úvery viac ako 20 000 €, otvorte si účet v Tatra banke. Je zadarmo.
Ak využívate svoj účet aktívne a na vkladových produktoch máte viac ako 10 000 €, otvorte si účet v OTP banke. Je zadarmo.
Ak využívate účet aktívne a máte vklady a úvery vo výške viac ako 20 000 € otvorte si účet v ČSOB. Je zadarmo.
Ak platíte veľa a často kartou v obchodoch alebo máte na účte úspory vo výške aspoň 10 000 eur otvorte si účet v Prima banke. Je zadarmo.
Hľadá sa šéf obstarávaní. Kandidáti budú napokon štyria
22. 5. 2017
O post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) sa
uchádzajú napokon štyria kandidáti.
K doteraz trom potvrdeným kandidátom pribudla odborníčka na verejné
obstarávanie Elena Sivová, odborná hodnotiteľka Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR a vedúca verejného obstarávania v Správe
telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy.
Úrad vlády ju už zaradil ku kandidátom na obsadenie funkcie na čele ÚVO,
ktorí sa prihlásili do výberu a zúčastnia sa verejného vypočutia v
stredu 24. mája na rokovaní vlády.Komisia na kontrolu návrhov kandidátov
na predsedu ÚVO pôvodne Sivovú neodporučila na verejné vypočutie z
dôvodu, že nepredložila kompletný životopis. Premiér Robert Fico (Smer -
SD) minulý týždeň dal pokyn, aby sa na verejnom vypočutí mohla tiež
zúčastniť.
O zvolenie za predsedu ÚVO sa uchádzajú aj súčasná predsedníčka ÚVO Zita
Táborská, právnik na odbore metodiky a elektronického verejného
obstarávania ÚVO Peter Kubovič a generálny riaditeľ sekcie riadenia
projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR Juraj Méry. Vláda po
verejnom vypočutí kandidátov na budúci týždeň vyberie jedného z nich a
navrhne na zvolenie Národnej rade SR.
Pripravujú sa zmeny v Zákonníku práce
18. 5. 2017
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie povinnosti uvádzať v pracovných inzerátoch aj informácie o ponúkaných platových podmienkach, a to so zámerom posilniť postavenie budúceho zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi. Tento zámer je previazaný so sociálnym významom a poslaním pracovného práva, ktorého normy vždy zabezpečovali najmä ochranu práv a zákonných záujmov zamestnancov.
Z prieskumu portálu kariera.sk z roku 2016 vyplýva, že približne 60 % spoločností a firiem neuvádza v pracovných inzerátoch výšku potenciálneho platu. Tento výskum zároveň ukázal, že takmer všetci uchádzači by privítali, ak by v ponukách videli mzdu, resp. aspoň rozmedzie platu. Iní uchádzači by sa uspokojili aj s tým, ak by spoločnosť v ponuke uviedla aspoň minimálnu hranicu platu, ktorý je ochotná ponúknuť. Je zrejmé, že takto nastavený rámec umožňuje pri ponúkaní práce tzv. preteky nadol, keď môžu byť uchádzači prakticky donútení pýtať si menej. Návrhom zákona sa pozícia oboch subjektov (zamestnanca aj zamestnávateľa) vyrovnáva. Zamestnávateľ už pri ponúkaní práce približne vie, akú sumu je z jeho strany možné uchádzačovi poskytnúť. Prijatím návrhu zákona by táto informácia určená zamestnávateľom bola známa aj budúcemu zamestnancovi, ktorý by tak nebol dotlačený do nižšej mzdy, ako by mu bol pôvodne zamestnávateľ ochotný poskytnúť.