Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Nový zákon skráti stavbu diaľnic
4. 7. 2018
Jedenkrát a dosť. Takéto pravidlo chce minister dopravy Árpád Érsek zaviesť v novom stavebnom zákone. Podľa vlastných slov ho k tomu donútili najmä aktivisti, ktorí zbytočne blokujú výstavbu úsekov diaľnic po celom Slovensku.
Najmenej o tri mesiace sa pre ich námietky odsunuli napríklad práce na križovatke Triblavina aj na tuneli Čebrať. Pripomienky aktivistov pritom kompetentní počúvajú už roky – niektoré z nich v minulosti zamietli, iné čiastočne prijali.
Najdlhší tunel Slovenska má 15 rokov
2. 7. 2018
Vodičov prechádzajúcich cez päťkilometrový tunel Slovenska trápia najmä časté uzávierky, nie príliš dobrý technický stav vozovky a potreba rozšírenia o druhú rúru. Po úseku diaľnice D1 medzi Beharovcami a Fričovcami prejde denne cez tunel viac ako 13-tisíc vozidiel, teda asi dvakrát toľko, čo tesne po jeho otvorení. Z nariadenia vlády o bezpečnostných požiadavkách stavby vyplýva, že maximálna intenzita dopravy v jednej rúre je 20-tisíc áut denne. Tento strop má Branisko podľa odhadov diaľničiarov dosiahnuť v roku 2022 a práve vtedy chcelo bývalé vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti dokončiť novú rúru. To sa pravdepodobne ale nestane.
Odborník zaoberajúci sa výstavbou diaľnic, Ján Kovalčík priznáva, že novú rúru bude Branisko akútne potrebovať asi do desiatich rokov, aby sa následne mohlo začať s generálnou opravou tej pôvodnej. Jej nevyhnutnosť nám potvrdil aj starosta obce Fričovce Ján Mikula. Otvorením tunela pred pätnástimi rokmi sa podľa jeho slov situácia neporovnateľne zlepšila, a preto dúfa v čo najskoršie naštartovanie výstavby druhej rúry. „Doprava na diaľnici je z roka na rok viditeľne hustejšia a vieme, že proces prípravy výstavby je zdĺhavý. Podľa mňa by sa malo začať čo najskôr, ak nechceme riešiť problémy opäť na poslednú chvíľu,“ hovorí Mikula. HN sa zaujímali o ďalšie plány diaľničiarov s tunelom Branisko, NDS však na naše otázky do uzávierky nereagovala.
Slováci majú investičný hit. Vo veľkom hľadajú chaty
29. 6. 2018
Slováci chcú tráviť dovolenky čoraz viac doma a čoraz viac vo svojom. Svedčí o tom aj to, že posledné mesiace sa vo veľkom zaujímajú o rekreačné chaty v blízkosti turisticky atraktívnych centier. Dopyt po nich za posledný rok stúpol až o 20 percent. Ukazuje to analýza portálu Nehnuteľnosti.sk.
Najväčším hitom sa pritom stali chalupy pri Michalovciach na Zemplíne. V priebehu mája stúpol záujem Slovákov o chaty v tejto lokalite až o 50 percent. „Je to ovplyvnené najmä Zemplínskou šíravou, ktorá sa postupne vracia ako významná rekreačná oblasť pre celý východ,“ povedal Martin Lazík, realitný analytik portálu Nehnuteľnosti.sk. Expert na cestovanie z TM Travel Michal Macháč pre HN potvrdzuje, že ľudia hľadajú alternatívne, lacnejšie spôsoby dovolenkovania pri vode. „Nízke ceny služieb na východe v porovnaní so západom našej krajiny spôsobujú, že Slováci čoraz viac využívajú možnosti, ktoré im poskytne napríklad Zemplínska šírava,“ dopĺňa Macháč.
Zamestnávanie cudzincov z veľkej časti viazne na ministerstve vnútra
27. 6. 2018
Problém s nedostatkom pracovnej sily sa nedá vyriešiť v rámci jedného rezortu, rôzne procesy závisia od rôznych ministerstiev, vysvetlil v rozhovore pre HN tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Na rokovanie tripartity ste prišli s návrhmi, ako upraviť zamestnávanie cudzincov. V čom vidíte najdôležitejšie body?
Je potrebné túto problematiku riešiť komplexne a zatiahnuť do nej ostatné rezorty, a najmä ministerstvo vnútra. Z hľadiska dĺžky administratívnych procesov vybavenie povolenia na pobyt a vôbec zapojenia pracovníkov z tretích krajín práve tie, ktoré spadajú pod jeho právomoc, zaberajú najväčší podiel. My sme aj požiadali ministerku vnútra o stretnutie k tejto téme, keďže nestačí skrátiť procesy iba na strane ministerstva práce, ale jednoznačne aj ministerstva vnútra a zároveň ministerstva zahraničia.